Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Články

Účinkovanie historických šermiarov zo zorného poľa odbornosti a umenia (február 1999)

Rozmnožili sme sa, priatelia.
Šermiarskych skupín je zrazu ako maku a je ich možné vidieť pomaly na každom kroku. Tradícia šermu v podobe špecializovaných inscenovaných šermiarskych predstavení na Slovensku je stará ako naša skupina. Vznikli sme s niekoľkomesačným posunom a nezávisle na českej skupine „Mušketýři a bandité“, takže od historických čias, kedy sa zbraňami naozaj bojovalo, až po tento dátum (cca rok 1964), sa všetko šermovanie odohrávalo na báze divadelnej a až na výnimky na veľmi biednej úrovni s úplnou neznalosťou veci.
Teraz však existujú skupiny ľudí, ktorí si hovoria „historickí šermiari“, takže by človek očakával, že by sa kvalita predstavení a najmä šermu v nich mala zásadne zmeniť. Veď ak by doteraz pračky opravovali zámočníci a vznikne špecializovaná firma na opravu práčok, každý bude právom očakávať, že budú vedieť opravovať pračky a že to budú robiť lepšie, ako všeobecne zameraní zámočníci. Ak to tak nebude, skrachujú, lebo ľudia ich odmietnu a vyhlásia ich za PODVODNÍKOV!
Je to tak aj v prípade „historických šermiarov“?
Skôr, než si odpovieme, pomenujme si pojmy.
Čo je to - historický šermiar?
Najprv zavrhnime, že by to bol originál povedzme zo 16. storočia, človek, ktorého sme preniesli časostrojom. Neviem ani o jednom takom a ak sa mýlim, rád sa dám poučiť. Takže to spravidla bude súčasný človek, ktorý:
a) šermuje
b) historických spôsobom
Ak to tak nie je, tak alebo nemá právo na existenciu, alebo nemá právo na tento názov. (Pravda, to všetko sa vzťahuje na tých, ktorí svoje konanie verejne predvádzajú. Ak sa budú doma vytešovať na dvorčeku bez prítomnosti verejnosti, je len ich vecou, či to budú robiť dobre alebo zle a aký názov si dajú.)
Zoberme si najskôr prvý bod: že šermuje.
Šerm (neberte to ako definíciu, ale ako popis, aby sme si rozumeli) je súhrn útokov zbraňou na protivníka a súhrn obranných prvkov, či už so zbraňou alebo bez nej proti spomínaným útokom. Ako však nazvať počínanie, keď cieľom je, aby sa trafili navzájom čepele v nelogických polohách, mimo logiku šermiarskeho počínania a mimo rytmus šermiarskeho konania? Čo je to? Lebo šerm to nie je!
Šerm je vo svojej podstate prísne logické konanie, zamerané na zasiahnutie súpera a odvrátenie jeho útoku a skutočný boj je viac, alebo menej úspešné uplatnenie týchto zásad. Ani neškolený šermiar nemá možnosť sa vyhnúť týmto zásadám, pretože ak ide o život a on bude konať tak slaboducho, ako to vidíme často u šermiarskych skupín, tak i mentálne menej vyspelý protivník ho zasiahne a boj končí. (Pravda, i toto sa dá inscenovať, pokiaľ zámerne inscenujeme boj mentálne slabších jedincov!)
Šerm, ako pojem, je umením, ale umením prísne introvertným, zameraným dovnútra na psycho-fyzickú aktivitu a v takejto podobe sa týka výlučne šermujúcich a trochu i zainteresovaných prizerajúcich sa. Nezainteresovaný prizerajúci ho nie je schopný kvalifikovane vnímať.
Extrovertným, čiže divácky čitateľným sa stáva až keď do neho vstúpi choreografia, čiže zámerný a zámerne čitateľný výber konkrétnych (a uskutočniteľných) šermiarskych situácií, ktoré sú v istom konkrétnom slede zoradené do celku, ktorý sleduje istý umelecký zámer.
Bezcieľne a nelogické otĺkanie zbraní nie je choreografiou!
Viem, teraz sa ozvú tí, ktorí sa halia do rôznych krycích názvov, tvrdiac, že oni nie sú „historickí“, ale „scénickí“ či „divadelní“ a podobne. Ale bude to len pokus o prevedenie cez „somársky mostík“, pretože akékoľvek - i vysoko štylizované - zobrazenie čohokoľvek, musí byť zobrazenie daného javu. I symbolické divadlo, či pantomíma, balet, moderná hudba a neviem aké umenia ešte narábajú s formou, ale tá len expresívnejšie, alebo sugestívnejšie odhaľuje obsah, to znamená POCHOPENÚ a POZNANÚ skutočnosť! V našom prípade teda ide o ŠERM a za žiadnych okolností a pod žiadnymi krycími názvami o NEŠERM!
Pravda, tou poznámkou o choreografii sme trochu predbehli predmet jednania. Šerm totiž v súčasnosti môže ktokoľvek vykonávať na troch bázach, ktoré sú od seba celkom nezávislé:

I. Môže šermovať s cieľom poraziť protivníka.
Prakticky je to možné napríklad tak, že železný meč nahradí ratanovým (vietnamský rákos), oblečie si ochranný odev a bude bojovať s protivníkom rovnako vystrojeným. Výsledkom bude víťazstvo alebo porážka. Takéto počínanie je bez pochyby šermom. To, či jeho šerm je, alebo nie je historický je potom vecou jeho ďalšej (nie nevyhnutnej) ambície, alebo pravidiel súťaže a spôsobilosti ich dodržať.

II. Môže šermovať s cieľom čosi rekonštruovať.
To sme už veľmi blízko inscenovaniu, ale v podstate sa jedná o akýsi medzistupeň, spravidla náučného charakteru (niečo ako prednáška s ukážkami alebo ukážka sama) a na nás je, do akej miery to bude spojené s umením scénickým, alebo nie. (V plnom rozsahu sa mu ťažko ubránime, museli by sme sa špecializovať len na jeden štýl a ten si osvojiť ako jedinú formu a tú predvádzať improvizovane. Len tak by nešlo o inscenovanie, ale o aktuálnu rekonštrukciu!)

III. Môže šermovať inscenovaný šerm, čiže náučné choreografie v javiskových predstaveniach.
Tí, ktorí zvolili tento žáner (99,9 %) sú reprodukční divadelní umelci, nech si dávajú akékoľvek názvy a nech sa snažia to akokoľvek zahmliť. Vzťahuje sa teda na nich v plnom rozsahu to, čo sa týka akéhokoľvek umenia.

To, akými zásadami sa riadi takéto šermiarske uplatnenie, je už predmetom iných rozborov.
Zatiaľ sa však zamerajme na druhú stránku názvu - „historickí“.
Čo robí akékoľvek šermiarske konanie historickým?
• historický kostým konkrétnej epochy
• historické zbrane konkrétnej epochy
• historický spôsob šermu, charakteristický pre niektoré obdobie
• historické prostredie, zodpovedajúce téme
• historický telesný vzhľad (úprava vlasov, nepoužívanie okuliarov, cigariet, atď.)
• historický spôsob myslenia inscenovaných postáv
• historická zápletka
• historické zvyky
• historické spoločenské rozvrstvenie postáv, atď.

Ale nie jednotlivo, ale v súhrne! A nesnažte sa pestovať si sebaklam, alebo sa pokúšať dokazovať mi nedôslednosť, že napríklad porušením klišé a osviežením strnulých pravidiel vytvoríte kvalitné umenie! Samozrejme, že sa to dá: aj Shakespeare poprel svojimi dielami nejedno pravidlo divadelníctva, ktoré platí naďalej a aké geniálne dielo vytvoril! Lenže to by ste museli byť Shakespearom a to sa ľahko pozná podľa toho, na akej úrovni pravidlá porušujete! Povedzme si to matematicky: ak porušujete pravidlá na úrovni diferenciálnych rovníc, tak si porušujte ďalej, lebo asi viete, čo činíte. Ak na úrovni jednoduchých sčítancov, tak choďte radšej do základnej školy, ale netárajte o práve porušovať klišé!
Takže pripusťme, že už vieme, čo všetko musí šermiar akceptovať, ak chce mať právo byť „historický“.
A tiež vieme, že nič nesmie považovať za bezvýznamné.
Poviete si, my nerobíme historicky verné veci, ale „fantasy“, takže si môžeme dovoliť akýkoľvek „úlet“.
Áno aj nie.
Áno, pokiaľ sa vzdáte názvu historický a všade budete vopred diváka informovať, že to, čo robíte, je úlet a nepravda. Alebo - a to je ešte lepšie, ak vaše predstavenie divákovi túto informáciu odovzdá akosi „medzi riadkami“.
Áno, pretože každé pravidlo sa smie porušiť, ibaže je povinnosťou umelca osvetliť prečo a hlavne ako k tomu došlo. Napríklad chcem inscenovať súboj európskeho rytiera so samurajom. Nemôžem ich jednoducho postaviť proti sebe, musím zdôvodniť (napr. cestovateľstvom), ako k tomu mohlo dôjsť! A najmä: pokiaľ nejde o faktami doložený prípade, vysvetlite divákovi, že je to vaša fikcia! Inak mystifikujete diváka a zakódujete mu nesprávne predstavy o realite.
Použijem len jedno prirovnanie za všetky: určite ste videli film Excalibur. Je to vynikajúce, ale aj veľmi zlé dielo.
Vynikajúce pre vzdelaných Angličanov, pretože sa tam dieťa už na základe škole v predmete Literatúra učí, ako vznikla Artušovská legenda a kto sa v probléme dobre orientuje, nepodľahne ilúzii, že to, čo kino ukazuje, vôbec niekedy bolo.
Zlé pre ostatných ľudí. Film Excalibur je s vysokým stupňom dokonalosti natočená fikcia: je to vízia, ako by azda mohla vyzerať predstava rytiera v 15. storočí o veciach dávnych, ako v jeho mysli ožíva legenda z prakeltskej minulosti. Autor literárnej predlohy, rytier Sir Malory, väznený v Bielej veži (White Tower, alebo len Tower), si písaním dlhé roky kompenzoval nedostatok slobody. Bola to jeho idealizovaná predstava pravého rytierskeho sveta, aký si vysnil do dávnej minulosti, keďže vo svojej súčasnosti ho nenachádzal.
V skutočnosti nikdy nič, ani približne podobné, nebolo a to ani v deji, ani v reáliách. Všetci, ktorí tento film so zbožnou úctou napodobňujú a nasledujú, sú vedľa - a to úplne a žiaľ často aj nevkusne.
A pritom stačilo na koniec filmu zaradiť scénu, ako starnúci rytier - väzeň, práve dopísal svoju fantáziu pre budúce veky, ktorú ste práve videli a umožniť tak divákovi pochopiť onú fiktívnosť. Pravda - ešte silnejšie a umeleckejšie by bolo tieto dva svety postaviť proti sebe!
Zase si poviete: ten Koza bazíruje na malichernostiach! Pravda ale nie je malichernosť!
Teraz sa však vráťme k tomu, ako šermiari plnia tie na začiatku vyslovené zásady (poslania) umelca:
Starajú sa, aby ich dielo bolo estetické?
No figu!
Predstavenia sú často zlátaninami bez vkusu a o krásne, alebo výchove ku krásnu, nemôže byť ani reči. (Azda len v tom, že sa páčia sami sebe. Lenže verejnosť potrebuje aj to, aby sa páčili jej a okrem toho sú tu všeobecné zásady vkusu a estetiky, ktoré sa nepýtajú na názor interpreta, ale platia, či sa nám to páči, alebo nie. Dokonca ani to, že sa páčia divákovi, nemusí stačiť, lebo aj jeho vkus treba formovať - a aj analyzovať, či je to divák, s ktorého mienkou sa smieme uspokojiť.)
Starajú sa, aby to bolo noetické?
No figu!
Mnohí z nás dokonca hlásajú, že na pravde a poučení nezáleží, lebo divák aj tak pravdu nepozná. Ale pri podrobnom skúmaní zistíme, že robia z núdze cnosť, pretože v skutočnosti nevedia, aké to podľa správnosti má byť! Asi tak, ako ten, kto hodí do holuba kameň, netrafí a keď holub odletí, povie: veď som v skutočnosti nechcel trafiť! Okrem toho - to, že divák pravdu neodhalí nás ešte neoprávňuje ho klamať! Naopak: našou ambíciou by malo byť vyvrátiť skreslenia a povery o zbraniach a o šerme a nahradiť ich pravdou. Utiekanie sa ku lži, keď tým maskujete svoju neznalosť je také úbohé a pokorujúce!
Starajú sa, aby to bolo zábavné?
Niekedy áno, ale väčšinou nie, pretože sa diváci nudia!!! A ja tiež.
Starajú sa, aby to bolo etické?
No figu!
Je im jedno, kto koho prebodne a za čo, len nech je tam mŕtvola! Postavy sa bijú pre banálne príčiny, spravidla také, pre ktoré sa ľudia v živote nebijú. Je im jedno, či diváka vychovávajú k nejakej mravnosti. So zlým herectvom podľa zlého scenára inscenujú paškvil. A pritom by stačilo obmedziť svoje predstavenia na ukážky bez zápletky (pokiaľ by boli brilantne naštudované), aby sa vyhli množstvu úskalí.
Takže - treba to napraviť.
Poviete: ale to, čo od nás žiadaš, je ťažké.
Áno, je. Ale hrať na husle je tiež ťažké a predsa vás huslista nenúti počúvať vrzúkanie len preto, že sa mu ťažilo učiť hrať! A zaujímavá vec - vy sami by ste mu to nestrpeli. Vypískali by ste ho!
Pravda - pre seba trúfalo požadujete, aby vám divák trpel všetky prehrešky. V najlepšom prípade sa utišujete tým, že nie ste horší, ako iní, rovnako zlí, ktorých diváci tak isto tolerujú, lebo žiaľ ešte nie sú schopní odhaliť a najmä pomenovať jedno slovo, ktoré tušia a ktoré to vystihuje: IGNORANCIA.
Takže čo?
Treba historických šermiarov zahnať do výmoľa, postrieľať a zahrnúť buldozérom? Vie Boh, že by si to mnohí zaslúžili, ale ja ako aktívny účastník šermiarskeho diania a vedúci jednej zo skupín nemám právo to súdiť (ktovie, ako by som sám obstál pred guľkou a buldozérom?).
Mám ale jednoduchý recept: ambíciu.
Čo je to?
Slovník hovorí, že ušľachtilá túžba zaslúžene niečím vyniknúť a získať za to oprávnené ocenenie a všeobecnú úctu. (Pozor, mnohí chcú vyniknúť a získať ocenenie bez zásluhy. To nie je ambícia, ale podvod!)
Ten, kto má teda ambíciu stať sa naozaj HISTORICKÝM a ŠERMIAROM, má cestu otvorenú. Neobstoja reči o tom, že niečo je bezproblémové. Keď sme my začínali, bolo naozaj všeličo problémové, dnes však nie.
Vtedy nebolo nič, len my sami a všetko sme museli tvoriť z ničoho vlastným úsilím. Áno, robili sme chyby, hanbili sme sa za ne a priebežne sme ich odstraňovali. Opakovať ich nemáte právo! Dnes už na všetko niekoho máte!
Neviete šermovať?
Zavolajte si odborníka, ktorý vás to naučí - a nemusím to byť práve ja!
Nemáte dobovo a najmä spoločenskému postaveniu postáv zodpovedajúce kostýmy?
Dnes už existujú mnohí výrobcovia kostýmov, ktorí sa dokonca sami ponúkajú, že ich ušijú! Poviete, ale akú záruku máte, že ich ušijú dobre? Odpoveď - môžete si najať odborníka, ktorý vám ich navrhne, posúdi, alebo dokonca preberie od krajčíra(ky). Ten vám ostatne môže urobiť návrhy kostýmov so všetkou znalosťou veci.
Nemáte zodpovedajúce zbrane?
Kováči ponúkajú dnes také kúsky, že doboví ľudia by závideli!
Nemáte primeraný scénický kus, ktorý by ste hrali?
Kúpte si scenár.
Neviete robiť choreografiu súbojov?
Najmite si šermiarskeho choreografa!
Neviete režírovať, ani hrať?
Zaplaťte si režiséra!
Tak môžete byť hneď vo všetko dobrí a môžete hneď produkovať dôstojné umenie!
Ja viem, taký postup je drahý.
Nemáte toľko peňazí?
tak sa niečo z toho naučte tak dobre, aby ste príslušných odborníkov nepotrebovali.
ALE DOVTEDY VEREJNE NEÚČINKUJTE!!!
Robíte hanbu umeniu, ktoré i vašou zásluhou živorí na periférii umenia a každý sa o ňom zmieňuje s opovrhnutím, pričom ono samo svojou podstatou sa môže zaradiť vedľa ktoréhokoľvek žánru! Myslíte, že výtvarník Brunovský by sa nemohol postaviť vedľa tenora Pavarottiho a skladateľ Vangelis vedľa míma Sládka, či herca Lawrencea Oliviera? Pre mňa sú každý vo svojom žánri kapacitou súmeriteľného kalibru!
Ak so mnou súhlasíte, nechcite robiť „žabarinu“.
Poviete: nie každý je Dvorský alebo Dočolomanský!
To je pravda, ale ten, kto nie je hráč na gitaru aspoň taký dobrý, že by mohol hrať v rockovej kapele, alebo huslista taký, že by mohol hrať v orchestri, nevystupuje na verejnosti. A ak áno, vidíme ho spravidla v podchode, kde žobraniu dáva nádych dôstojnosti a v najlepšom prípade podlieha sebaklamu, že je umelec.
O to vám dúfam nejde … alebo áno?
Predstavenia, ktoré som od predminulých Vianoc videl, ma vydesili nie tým, že neboli dobré. Nevydarené predstavenie sa môže pritrafiť každému. Vydesilo ma, že tí, ktorí vystupovali v týchto predstaveniach, boli so sebou spokojní!!! Oni si snáď mysleli, že to robia dobre!
Hrali zlé hry, zlým spôsobom, nebolo ich počuť, nebolo im rozumieť, mali katastrofálne kostýmy a zbrane, pohybovali sa bez ohľadu na scénický pohyb a to, čo produkovali ako šerm boli neúspešné pokusy trafiť zbraň zbraňou.
Ale čo je najstrašnejšie: pohybovali sa pred i počas predstavenia v okuliaroch, fajčili v kostýme pred divákmi a vôbec - správali sa civilne. Precvičovali si „šermiarske“ zostavy chvíľu pred predstavením divákom na očiach, atď.
Niektoré zásady umeleckého konania sú takej povahy, že ich nedodržanie účinkujúceho deklasuje. Ak ich chce porušiť, musí vynaložiť veľa dôvtipu a šarmu, aby to smel: napr. inscenuje, ako keby zmeškal začiatok vystúpenia a ukazuje, ako sa stavia scéna, ako sa v chvate všetci obliekajú do kostýmov, atď. Také čosi nacvičiť je však rovnako ťažké, ako normálne scénické konanie + klauniáda. Takže - žiadna improvizácia - a ak, tak geniálna!
Okrem toho: keď umelec vystúpi na javisko, má jeho predstavenie (ak nie je všestranne dobré) obsahovať aspoň jeden „svetlý bod“.
Povedzme: dotyčný operný spevák je síce zlý herec, ale má taký nádherný hlas, že mu divák rád odpustí to zlé herectvo a dokonca ho to ani nestojí nejaké veľké premáhanie.
Alebo: súbor predvádza priemerný scenár, ale tak šarmantne, že sa bavím nie na príbehu, ale na šikovnosti predstaviteľov.
Ja som tých svetlých bodov v predstaveniach piatich skupín napočítal dva: v jednom prípade to bola milá a nápaditá scéna (z hľadiska scénografie) a v druhom prípade pekné zbrane.
Ostatné nebolo len obyčajne nevydarené, alebo len trochu nedotiahnuté vystúpenie, ale skrz-naskrz zlé vecne, umelecky, názorovo a ľudsky. Trápilo ma to, ale mlčal som, dúfajúc, že sa to napraví.
Nenapravuje sa to!!!
Idem dokonca tak ďaleko, že nebudem trvať na umení v celosti. Ono sa totiž skladá z dvoch zložiek: remesla a umeleckého náboja. Ak niekto nemá Božskú iskru umelca, neoslní diváka, ale ak si aspoň osvojí remeslo, získa si divákovo uznanie - a to je poctivé.
Keď je tam iskra, ale chýba remeslo, môže sa to občas prepiecť, ale je to drzosť.
Nemať iskru a ani sa nič nenaučiť je úbohé a vzbudzuje v najlepšom prípade súcit.
Dobre, poviete si, kritizuješ. Ale poraď!
Som ďaleko od snahy dávať recepty, ako treba robiť predstavenia, aby boli dobré. Jednak recepty nejestvujú, jednak je v povahe tvorenia nevychádzať zo schém, ale použiť invenciu a nakoniec - nie som Boh.
Ale niekoľko rád predsa dám:
1. Ak ste herecky nadaní a aspoň trochu skúsení, inscenujte hrané kusy. Ak nie, naučte
sa to, alebo to nerobte.
2. Ak neviete hrať a nedúfate, že sa to naučíte, šermujte dobre a inscenujte šerm na princípe jeho krásy a estetiky. Povedzme s hudbou, krásnym slovom (ktoré nehovoríte vy!), tancom a p
odobne.
3. Nerobte veci len „na kolene“, ale spolupr
acujte s odborníkmi, ktorí vás postrčia dopredu.
4. A preboha - NEVYNACHÁDZAJTE ŠERM !!!
Nie že by sa to nedalo. Dá sa. Každý človek dokáže v istom rozsahu veci vynájsť. Lenže to, čo predstavovalo šerm dávnych šermiarskych škôl sa formovalo často storočia, počas ktorých sa poznatky v praxi overovali a žiadny majster šermu sám šerm nevynašiel. Takže aj vy dokážete vynájsť len zlomok, spravidla toho najnižšieho stupňa. Načo je to však dobré, keď celý šerm pred nami stojí vynájdený?
Robíte zbytočnú prácu.
A nielen zbytočnú, ale aj škodlivú. Kedysi šermiari postupovali takisto a dopracovali sa k istým poznatkom. To sa už stalo a bola to vždy časť z celého spektra šermiarskeho umenia. Vy sa však dopracujete logicky tiež len k nejakej jeho časti, ale inej. Podmienenej inými okolnosťami, ktoré formujú naše postupy. Čo teda vytvoríte? Šerm nejakej historickej šermiarskej školy? Nie! Bude to šerm vašej školy, spravidla detinskej, neoverenej praxou boja na život a na smrť a nemajúcou oporu v žiadnom dobovom prameni!
Ale dosť rád a kritiky.
Pozrime sa na vzťah VY a JA.
Tento príspevok nie je môj prvý na danú tému, ale nemohol som ho nenapísať! Vždy mi vystúpenie v tomto zmysle vyrobilo nepriateľov alebo aspoň nežičlivcov. Mnohí sa pozastavovali nad tým, ako si dovoľujem práve ja hovoriť také veci, iní chceli, aby som si pozametal pred vlastným prahom a chceli mi predhadzovať moje vlastné neúspechy ako dôkaz, že i ja sa previňujem ako oni.
Pozor, priatelia! Pozor na to, čo vás poháňa na útoky proti mne a pozor, či moje previnenia sú také, ako vaše!
Ak dôvodom toho, že ste sa na mňa nahnevali, je vedomie, že sa prehrešujete, nebolo by lepšie odstrániť vlastné chyby, než sa zlostiť na toho, kto vám ich vytýka, aby vás urobil lepšími? Lebo ja by som vás chcel mať lepšími a každý, kto ma pozná vie, že som ochotný na to vynaložiť aj konkrétnu námahu a trochu s ostychom poviem, že aj obete.
Ak dôvodom vašich útokov je viera, že ste v skutočnosti takí dobrí, že vás sa to netýka, nebolo by primeranejšie si nechať niekomu, kto vám nefandí, zhodnotiť čo robíte, aby ste sa vo falošnom sebaobdive nevytešovali náhodou z vlastnej neschopnosti?
A čo sa týka toho zametania pred vlastným prahom - verte mi, že zametám. Členovia Tovarišstva vám, ak budete mať záujem, povedia, akými tvrdými slovami karhám každú faloš a nedokonalosť v predstaveniach a tak isto stíham aj samého seba. Moje najlepšie slovo na taký produkt je „sračka“.
A to, či som aj ja neurobil zlé predstavenia?
Urobil - a veru poriadne sračkové, keď sa mi niečo nevydarilo! Iní nech zhodnotia, koľko percent nevydareného bolo v tých dnes už do tisícok idúcich predstavení a naštudovaných kreácií a do stoviek idúcich vlastných autorských premiér!
Lenže ja vás nekarhám za to, keď sa vám niečo nepodarí.
To je predsa vidieť, či niekto jednorázovo „kiksol“, alebo či to, čo produkuje, je zásadné zlé!
Keď som už použil príklad o huslistovi, tak falošný tón, alebo prasknutá struna, môže postihnúť každého. Ale ak niekto nevie zahrať stupnicu, nemôže sa vyhovárať, že mu práve nevyšlo predstavenie, keď ho vypískajú! Lenže presne to sa mu stane, ak nemá priateľov, ktorí mu včas povedia, ako na tom je so skutočnými kvalitami.
A tí, ktorí sú s ním v jednom žánri (hoci aj len ako nežičlivá konkurencia) a nedbajú, že przní umenie, ktoré ich spája, nesmú sa čudovať, keď sa im ujde niečo z toho istého vypískania.
Preto ja teraz vypískavam vás, milí šermiari, okrem tých nemnohých výnimiek - jednotlivcov a skupín - ktorí na sebe pracujú, ktorí sa snažia poznávať šerm a históriu, ktorí prinášajú originálne myšlienky, alebo si ich dávajú sformovať odborníkom (zámerne ich nebudem menovať, aby som niekoho neprávom nevyzdvihol a iného nevynechal, ale hlavne preto, aby nevznikol pocit, že niektorí vyvolení robia všetko dobre a iní zle. Ani my nerobíme všetko dobre!).
Tým končím.


Ak vás toto napraví, pokojne ma aj nenáviďte!


Peter Koza
slobodný majster šermu
 


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912160

Úvodná stránka