Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Články

Symbolika farieb v stredoveku (január 2001)

Farba odevu ako taká v stredoveku, najmä v období 13. a 14. storočia, nebola vecou náhodného výberu. Symbolika farieb bola vec veľmi často používaná a všeobecne známa. Nevzťahovalo sa to len na majetnejšiu časť obyvateľstva, ktorá si mohla dovoliť súkna pestrejších farieb, ale aj na poddaný ľud, ktorý nosil odevy zhotovené z látok podomácky vyrábaných a nefarbených. Výtvarné umenie tých čias bolo používané prevažne na cirkevné účely a preto bolo jeho úlohou, čo najnázornejšie zpodobniť biblické a iné výjavy. Obyčajnému človeku muselo byť hneď pri pohľade na nástennú maľbu jasné, o akú scénu sa jedná a ktorá postava koho zobrazuje. A na to slúžili práve farby.
Modrá farba bola farbou vernosti a viery. Matka Božia Mária býva doteraz vždy zobrazovaná v modrom plášti. Je farbou stabilnou, nemennou, pokojnou a mierumilovnou.
Červená alebo šarlátová je farbou kráľovskou, je to honosná a drahá farba, určená majetným ľuďom a na výnimočné príležitosti. Šarlátová farba je odznakom postavenie a moci. Máriine rúcho ako rúcho kráľovny nebeskej zvykne byť šarlátové.
Zelená je farbou mladosti a jari, je to veselá farba, ktorá rozjasňuje a teší okolie, ale pozor, je zároveň farbou prelietavosti, nestálosti a pochabosti, vo výraznejšom ponímaní aj klamu, „šalby a mamu“.
Žltá farba bola pôvodne farbou tiež veľmi prepychovou a stala sa na istý čas najmódnejšou farbou medzi ženami z vyšších kruhov. Nosili sa žlté nielen šaty, ale hlavne závoje. Žltá súčasť odevu bola výrazom dobrého vkusu a postavenia. Rozširuje sa aj do nižších (nie spodných!) vrstiev obyvateľstva častejšie sa ozývajú hlasy mravokárcov proti márnivosti, farbeniu na žlto, lebo vraj šafrán už je preto veľmi drahý, lebo ho ženy preveľké množstvo na farbenie spotrebujú. Názor proti používaniu žltej farby sa vystupňováva, až nakoniec prichádzajú úradné nariadenia, že ženy s nedobrou povesťou majú nosiť všetok odev a obuv so žltým lemovaním ako potupný odznak nepočestného stavu.

Čierna farba je zaužívaná ako farba smútku a jej symbolika je do veľkej miery zachovaná dodnes.
Samozrejme, že tento opis je namierený len na základné farby a tzv. silné odtiene a nedá sa bez výhrad aplikovať, lebo naozaj je červená a červená.

S rozvojom rytierskeho romantizmu a kurtoázie, rozmáhal sa zvyk vernej a oddanej služby dáme a na odznak tejto služby zvykli rytieri často chodiť vo farbách svojej vyvolenej a dámy, i keď zriedkavejšie nosili erbové farby svojho rytiera. Dokladajú to mnohé milostné básne z tých čias napr.:
„Chciť jí s vierú nad jiné slúžiti,
bych se mohl k ní přiblížiti,
k té, jenž mi veselé plodí,
kteráž v mej barvě chodí.“
„V modrejť jsem ji barvě poznal,
hned jsem sě jí v službu přikázal,
té milé krásné panie,
jáť jí slúžím bez přestánie“

Rytier spoznal pannu v modrom rúchu a od tej chvíľky nosí modrú na znak lásky a oddanosti alebo ona nosí smútok a tak sa on vzdáva veselosti, a kým sa mu ju nepodarí utešiť, zaväzuje sa čiernej farbe. Podobné vyjadrenia sa dajú nájsť vo väčšine svetských, ale aj niektorých cirkevných prameňoch.
Toto obdobie je rozkvetom heraldiky, rytier si svojim znakom zdobí snáď každú súčasť svojho odevu, používa prednostne svoje erbové farby, ba dokonca do nich odieva svoju družinu, služobníctvo. Začína vznikať niečo ako uniforma. Priateľské vzťahy medzi pánmi a voči feudálovi sa preukazovali napríklad aj zhodnou farbou odenia služobníctva.

Kristína Kohutovičová
Rád svätého Galahada

Použitá literatúra:
Le Goff, Jacques: Středověký človek a jeho svět
Kőhler, Carl: A History of Costume
Zíbrt, Čenek: Dějiny kroje v zemích českých od dob nejstarších až po války husitské
 


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912080

Úvodná stránka