Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Články

Spišský hrad (február 1998)

      Národná kultúrna pamiatka. Vnútorný obraz Spišského Podhradia a širokého okolia, impozantná silueta jedného z najväčších hradov v strednej Európe. Spolu s mestom a Spišskou Kapitulou tvorí sídelnú historickú jednotku.

Centrum pôdorysu románskeho hradu tvorila v 12. storočí mohutná kruhová obytná veža v strede opevnenia najvyššie položeného nádvoria. Veža bola po deštrukcii spôsobenej tektonickým pohybom nahradená v 1. tretine 13. storočia novou, dosiaľ zachovanou, ktorú situovali v bezprostrednej blízkosti pôvodnej. Súčasne s výstavbou novej obytnej veže vybudovali na najvzdialenejšom mieste od vstupu románsky trojpodlažný palác s pomerne pravidleným pôdorysom. Prízemie slúžilo na hospodárske účely, horné poschodie na obranu a prvé poschodie plnilo reprezentačnú obytnú funkciu. Z nádvoria prístupné reprezentačné poschodie malo jedinú miestnosť delenú dvoma radmi kamenných stĺpov s hlavicami, na ktorých spočíval drevený trámový strop. V miestnosti osvetlenej siedmimi oknami členenými subtílnymi stĺpikmi sa nachádzal kozub a arkierik s prevetom. Horné podlažie bolo prístupné vonkajším schodiskom. Po tatárskom plienení povolil kráľ Belo IV. spišskému prepoštovi postaviť na hrade palác a vežu. Prepošt si ohraničil nižšie položený priestor západne pod horným hradom kamenným múrom ukončeným cimburím a hranolovou vežou vstupnej brány. Severne od prístupovej cesty situoval obytný objekt so štvorčovým pôdorysom. Z jeho horného poschodia bol prístup cez ochodzu do horného hradu. Tak vzniklo predhradie, ktoré dal v rokoch 1250 - 1260 vystavať prepošt Matej. S prechodným pobytom prepošta na hrade súvisí aj výstavba pôvodne románskej kaplnky na hornom hrade. Empora kaplnky bola prístupná z dvoch strán po ochodzi opevnenia. Výtvarný prejav uplatnený pri výstavbe románskeho paláca a farského kostola v Spišskom Podhradí poukazuje na prácu talianskych kamenárov usídlených v neďalekých Spišských Vlachoch. V 14. storočí pribudlo k hradu na západnej strane nové veľké predhradie chránené kamenným múrom a cimburím. Hlavný vstup situovali na južnú stranu, kde bola vybudovaná jednoposchodová vežová brána s predbraním - barbakanom. Zároveň bol na západnej strane vybudovaný ďalší vstup s predbraním. Do centra nádvoria umiestnili v polovici 15. storočia samostatnú pevnôstku ako obytnú vežu veliteľa Jiskrových vojsk. V 2. polovici 15. storočia sa pokúsili noví majitelia hradu, Zápoľskovci, o premenu horného hradu na šľachtické sídlo. V priebehu stavebných prác doplnili horný hrad o nové budoby a o kaplnku v strede horného nádvoria. Kamenárska huta hradných staviteľov sa zúčastnila aj na stavbe pohrebnej kaplnky v Spišskej Kapitule. V období renesancie patril hrad Thurzovcom a Csákyovcom, ktorí rozširovali horný hrad o ďalšie budovy. Hrad podľahol v roku 1780 požiaru. Komplexná pamiatková obnova hradnej ruiny sa začala v r. 1970.

Okrem sprístupnenia viac alebo menej zachovaných objektov otvorili na hornom nádvorí v priestoroch renesančného paláca a stredovekých palácov historickú expozíciu o vývoji osídlenia na hradnom brale.

Spišský hrad a kultúrne pamiatky jeho okolia boli zapísané v roku 1993 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva v rámci UNESCO.


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912108

Úvodná stránka