Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Články

Povesť o Ľupčianskom hrade (1997)

        Hradný kastelán Selecký žil blaženým životom na utešenom ľupčianskom hrade, z ktorého je čarokrásny výhľad na bystrooký Hron. Selecký často presedel dlhé hodiny podvečer v zámockej záhrade so svojou mladou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave a snovali plány do budúcnosti. Predstavovali si, aké asi bude ich dieťatko. Všetky ich rozhovory sa krútili okolo neho. Naisto čakali syna.
       Mladá matka už i chystala drobnú výbavu, každý kúsok vyhotovovala s veľkou láskou. Pri radostných prípravách blížila sa ťažká hodina. Mladá žena dala život utešenému synčekovi, ale pritom len ťažko ju zachránili. Keď vstala z postele, bola už len tieňom bývalej životom kypiacej ženy a od tých čias stále chorľavela. Nemohla zmôcť všetku robotu v domácnosti, preto si zavolala k sebe sesternicu Veronku, ktorá bola od útleho detstva sirotou a žila striedavo pri rodine. Veronka bola dievčina ako z ruže kvet. Bola ozajstná krásavica. Bola veselá, jej život bol samý žart a smiech. Keď sa presťahovala do rodiny Seleckých, v poslednom čase takej smutnej, celý dom ožil. I mladá pani kastelánka v jej spoločnosti trochu okriala. Keď sa okolití páni dozvedeli, aký hosť zavítal na ľupčiansky hrad, všetka mládež z okolia sa hrnula na hrad. Zábava sa usporiadala za zábavou a krásna Veronka bola vždy hviezdou, okolo ktorej sa krútila celá spoločnosť. Každého očarila, ale mladíci darmo jej ponúkali srdce i ruku, ona sa im len vysmiala a odmietla. Začalo sa o nej povrávať, že je bez srdca. V skutočnosti Veronka preto odmietala pytačov, lebo zahorela hriešnou láskou k svoju hostiteľovi Seleckému. Selecký jej lásku opätoval a svoju chorú ženu celkom zanedbal. Pani kastelánka tušila, čo je vo veci, a veľmi trpela. Cítila, že ona, chorľavá, nemôže závodiť s krásnou a zdravou Veronkou. Celé noci prebdela a prelievala horké slzy. Jej jedinou útechou bol synček, ktorý nechtiac bol na vine jej chorobe, a tak aj tomu, že stratila lásku svojho manžela. Často si vrúcne želala, aby sa jej vrátilo zdravie a s ním i manželova láska ...
Na hrad prišlo na návštevu hradné panstvo. Hradná pani ešte zo starých čias mala rada svoju kastelánku. Veď po dlhé roky, ešte za dievčaťa, bola jej vernou spoločnicou a potom, keď sa ona vydala za ľupčianskeho hradného pána, zoznámila svoju spoločnicu s mužovým driečnym kastelánom. Toto manželstvo bolo čiastočne jej dielom a preto sa vždy tešila, keď sa mohla s manželmi pozhovárať. Môžeme si predstaviť, aké bolo teraz jej prekvapenie, keď svoju milú Marišku našla utrápenú, ubiedenú. Darmo sa jej vypytovala, čo ju trápi, Mariška sa vyhovárala len na chorobu. Tá ju vraj tak kántri. No hradná pani mala bystré oči, zbadala, že pomer manželov nie je taký srdečný a úprimný ako minulého roku, keď bola na hrade. Nedalo jej to pokoja, i rozhodla sa zistiť, čo je tomu na vine. Raz podvečer, keď bola na prechádzke v hradnej záhrade, začula šepot spoza orgovánového kríčka. Tíško sa prikradla ku kríčku a zazrela za ním Veronku v objatí Seleckého. Prikrčila sa a započúvala, o čom sa zhovárajú.
Verona naliehala na kastelána, aby zavraždil svoju ženu a vzal si ju. Hrozila, že ak jej žiadosti nevyhovie, odíde odtiaľto. Selecký nechcel ani počuť o krutom čine. Jeho žena bola už len troska niekdajšej Marišky, ale mal s ňou súcit, a ešte v ňom vždy ostávalo trochu starej lásky. Prehováral Veronu, aby trpezlivo čakala, veď Mariška to už vraj tak dlho nevydrží. A je taká dobrá. Hoci vie o ich láske, trpezlivo všetko znáša a neprekáža im. No Verona sa s tým nechcela uspokojiť a vyhlásila, že ak Selecký neodstráni svoju ženu, odstráni ju ona. Keď to hradná pani počula, schytil ju strašný hnev. Vrátila sa do hradu a hneď poslala hradného sluhu s príkazom, aby predviedol pred ňu Veronu. Keď Verona vkročila do jej komnaty, ani ju neprivítala, len pozrela na ňu príkro a bez dlhých rečí jej zradila, že počula jej rozhovor so Seleckým. Za nevďačnosť, ako sa preukázala k pani kastelánke, ju vraj dá uväzniť na hradnej veži. Verona sklonila hlavu a dala sa bez odporu odviesť do väzenia. Ale nevydržala v ňom dlho. Výčitky svedomia ju zožierali, po nedlhom čase zbláznela. Raz ju schytila zúrivosť a vyskočila cez oblok do priepasti a zabila sa, ale jej duša ani na onom svete nenašla pokoja. Za mesačných nocí chodí kvíliac okolo hradu a hľadá svojho milého.

ib


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912137

Úvodná stránka