Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Články

Palica-pomocník aj zbraň (február 2001)

Pokúsim sa v krátkosti opísať históriu európskej palice a pristavím sa tiež pri orientálnych bojových umeniach palicou, ktoré sú rozšírené aj v súčasnosti.
Je to starý bojový prostriedok a hneď v úvode treba z šermiarskeho hľadiska rozlíšiť dva hlavné prúdy.
Do prvého prúdu by som zaradil hlavne ľudové vrstvy. Využívali bojovú účinnosť palice na prežitie a ochranu (napr. majetku), na ohrozenie a zničenie súpera. Nezaujímali sa pritom o maximálne využitie a predanie skúseností (čo sa týka účinnosti zbrane).
Do druhého prúdu by som zaradil potulných majstrov palice a šermiarskych majstrov. Snažili sa rôznymi cestami zistiť maximálnu bojovú účinnosť palice a získané umenie vedome predávali svojim žiakom.
Jeden z najstarších európskych záznamoch o palici ako bojovom prostriedku pochádza od Plútarchosa. Vo svojej biografii o Alexandrovi Veľkom píše, že vládca nariadil pri stretnutí jeho najlepších šermiarov aj súťaž v šerme palicou.

Veľmi zaujímavý je zákon Karola Veľkého, ktorý zakazuje pri verejných rytierskych turnajoch používať dve palice naraz. Komentár, myslím, netreba - umenie použitia dvoch palíc je beštiálne a veľmi nebezpečné. Zároveň vystihuje dobu - rytieri, aby si chránili veľmi drahé oceľové zbrane, učili sa aj takzvaným vedľajším bojovým umeniam. Bohužiaľ, rytieri časom na palicové umenie zabudli. Vývoj technológie výroby zbraní dovolil časom nižšie a nižšie ceny, takže palica sa pomaly ale isto stávala súputníkom ľudí chudobných, ale aj tých ktorí na verejnosti nemohli používať zbraň, napr. mnísi.
V Európe sa na boj používali rôzne druhy palíc:
• dlhé, tzv. dvojručné, dĺžky 160 – 200 cm
• 100 – 150 cm dlhé, postupne sa rozširujúce z jednej strany na druhú (kyjaky, budzogáne)
• jednoručné palice dlhé 60 – 80 cm,(tie boli často kovové).

Dlhá palica - vývojom šermiarski majstri a bojovníci zistili jej najvýhodnejší tvar: v strede mala hrúbku 3- 4 cm, ku krajom sa postupne zužovala na hrúbku 2,5 – 3 cm. Pri šerme takýmto typom palice bojovník vždy veľmi rýchlo zistil, kde má zbraň ťažisko a tento tvar dával palici maximálnu pevnosť.
Na výrobu palice sa najčastejšie používal jaseň, menej lieska, buk, dub.
Boj dlhou palicou má v Európe veľmi dlhú tradíciu, dodnes sa praktizuje takmer v nezmenenej forme vo Walese, Rakúsku a Nemecku.
Existuje však ešte krajina, kde je šerm palicou považovaný za národný boj: Portugalsko. Miestnym majstrom palice sa v priebehu niekoľkých storočí podarilo toto bojové umenie dostať na najvyššiu úroveň.
Zaujímavé je vyjadrenie Francúza Habersetzera, experta na bojové umenia Orientu, ktorý okrem iného roky študoval šerm palicou u najlepších Okinavských a Japonských majstrov. Časom konštatoval, že umenie palice, ako bojového prostriedku, dosahuje v Európe tú istú úroveň, ako v Oriente. Považujem to za problém dnešných mladých ľudí – tí, ktorí sa zaujímajú o bojové umenia , inklinujú k ázijským umeniam. Často ani nevedia, že podobné techniky boli aj v Európe...).
Dlhá palica prešla podobným vývojom ako meč V stredoveku sa používali masívnejšie a ťažšie, aby boli účinné aj proti dobre chránenému súperovi. Časom sa začali používať ľahšie palice, (obdobie baroka), šerm nimi bol omnoho rýchlejší a technickejší.
Jednoručná palica, našla časom aj iné uplatnenie.
Vznikol z nej tzv. pelendrek, ktorý používa polícia aj v súčasnosti.
Mešťania a šľachta si ju obľúbili ako vychádzkovú palicu. Nestratila tým nič zo svojej účinnosti. V 18. - 19. storočí. boli obľúbené palice, v ktorých na jednom konci bola diera a v nej guľa, väčšinou olovená. Takto sa pri seku proti náhodnému útočníkovi znásobovala sila úderu.
V Európe sa šerm jednoručnou palicou zachoval do súčasnosti len vo francúzskom bojovom umení savate, ako doplnok tréningu.
V Oriente v súčasnosti existuje niekoľko desiatok bojových umení, kde sa využívajú aj palice rôznej dĺžky. spomeniem len pár.
Na prvom mieste treba spomenúť Čínu. Čínski majstri palice akéhokoľvek druhu dosiahli úroveň, aká nemá obdobu v žiadnej krajine. Často využívali palice v priereze tvaru štvor-, šesť-, osemhrana. Pri Čínskych štýloch obdivujem taktiku boja, strehy a duchovnú prípravu pred bojom či tréningom.
Okinawa je krajina, kde zákaz japonských okupantov používať zbrane spôsobil, že miestne obyvateľstvo začalo na boj využívať všetky možné prostriedky. Bojové umenie palicou miestni ľudoví majstri vypracovali na takú úroveň, že ju prebrali aj ich narušitelia – Japonci.
Vo Filipínach sa zase na vysokú úroveň vyvinulo bojové umenie jednej a dvoch krátkych palíc. Pre tento štýl zvaný arnis sú typické , páky a tlaky na citlivé miesta na tele a hlavne zdvojené a víriace seky. Boj prebieha veľkou rýchlosťou a protivník len ťažko vykrýva údery. Ako prví Európania mali možnosť tento spôsob boja na vlastnej koži okúsiť Magellan a jeho posádka. V r. 1521 pri vylodení na jednom filipínskom ostrove, po zuby ozbrojení žoldnieri a námorníci, dostali totálny výprask od miestnych domorodcov, ozbrojených obyčajnými krátkymi palicami.

Treba ešte poznamenať, že u väčšiny orientálnych bojových umení palicou, (a nielen ňou), prebiehal výcvik u majstra nasledovne: najprv sa adept musel naučiť boj holými rukami, potom ovládať svoje telo a myseľ t. j. pomocou rôznych meditačných techník sa naučiť koncentrácii a sebaovládaniu. Až potom sa učil používať zbraň, v tomto prípade palicu.
V Európe to bolo podobné, aspoň pokiaľ viem, do konca stredoveku. Pri výcviku sa veľa času venovalo zápasu, (Stačí si pozrieť u nás populárneho Talhofhera či Durera. Niektoré zápasnícke, či sebaobranné akcie sú tak rýchle a jemné, že sa proste nedajú naučiť, ak majú byť účinné, bez dohľadu skúseného učiteľa). Ťažko povedať, či sa v Európe učili bojovníci rôznym meditačno – telesným cvičeniam, určeným na ovládanie tela a koncentráciu mysle pred bojom. Možno to poznali starí Kelti, bojovníci ktorí boli veľmi spätí s prírodou.
Aspoň čiastočne sa dotknem témy, ktorá je pomerne diskutabilná, a to účinnosť palice proti iným zbraniam. Mnohí majstri palice tvrdia, že dlhá palica je takmer na úrovni meča, či šable a dvoma krátkymi palicami sa dá minimálne veľmi účinne brániť proti akejkoľvek chladnej zbrani
Na záver by som poprosil historických šermiarov, ktorí sa venujú školenému šermu palicou, aby sa na mňa kontaktovali, veľmi rád im pomôžem alebo vymením skúsenosti.


Miloš Chripko
Moyzesova 2810/17
058 01 Poprad
 


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912082

Úvodná stránka