Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Archív listov

Listy 1998/02

Vážení čitatelia Listov o historickom šerme na Slovensku.


Ďalšia šermiarska sezóna sa blíži k záveru a teda nastal čas vydania druhého tohoročného čísla .

V týchto listoch, ktoré práve držíte v rukách sa budeme zaoberať , okrem stálych rubrík viacerými témami.

V predošlom čísle bola navrhnutá diskusia k pravidlám turnaja v historickom šerme, ktorá sme v Cassanove spracovali a navrhli Vám na posúdenie. Do diskusie sa zapojili dvaja známi šermiari Jano Zelina z Tovarišstva a Dalibor Kazík z Vikomtu. Ich príspevky si môžete prečítať na nasledujúcich stranách.

Čo sa týka Turnaja v historickom šerme ten sa pravdepodobne uskutoční znovu na Zvolenskom zámku . Termín a podmienky Vám budú zaslané do konca novembra s uzávierkou prihlášok do konca decembra. Spolu s prihláškami budú posielané aj pravidlá spracované na základe diskusie v Listoch.

Pre zaneprázdnenosť nebolo možné pripraviť a venovať sa rubrike „Literatúra“ – ak by mal niekto záujem pripravovať takúto rubriku, ozvite sa.

Ďalšou väčšou témov ktorá bude rozpísaná vo viacerých číslach Listov bude téma „Právne aspekty týkajúce sa historického šermu“ , v ktorej sa bude najmä jednať o zverejňovanie zákonov a vyhlášok s ktorými sa organizované skupiny môžu stretnúť počas svojej existencie. V tomto čísle to je zákon o združovaní občanov, na základe ktorého môže byť založená aj skupina historického šermu a príspevok Dalibora Kazíka o používaní hudobnej produkcie.

Ešte raz by som sa chcel vrátiť k dostupnosti listov pre členov skupín. Skúsenosti z kontaktov zo šermiarmi hovoria o neznalosti existencie takýchto listov, čo je na škodu pre všetkých, aj tých ktorý listy čítajú, pretože sú ochudobnení o časť prispievateľov.

Preto ešte raz prosím všetkých, ktorým sa „Listy“ doručujú, aby ich rozširovali medzi členov.

Na záver upozorňujem na zmenu telefónneho čísla na 088 423 04 24

S pozdravom

Ivan Belička

ĽUPČIANSKE HRADNÉ HRY

Hrad Ľupča

Podujatie Ľupčianske hradné hry nadväzovalo na predchádzajúce podujatia, ktoré organizovala Cassanova – spoločnosť veselých šermiarov z Banskej Bystrice na hrade Ľupča v r. 1995 a 1996. Tohoročná akcia sa však odlišovala svojim zameraním, ktoré malo prevažne historický charakter bolo určené najmä pre deti ( hry a súťaže za ktoré boli deti odmeňované sladkosťami a hračkami ). Hradné hry otvorili trubači a delostrelecká salva. Okrem hier a súťaží si mohli návštevníci prezrieť Ľupčiansky hrad, uličku historických remesiel, výstavu miestneho hrnčiarskeho majstra a vedeckých hračiek. Neskôr to boli vystúpenia šermiarskych skupín Wagus, Rad sv. Michala, Fortis, Aramis, Tovarišstvo starých bojových umení a remesiel a sokoliarskej skupiny Bavon ako aj ukážky výrobcu historických hudobných nástrojov, miestneho kúzelníka či trojice chodúľových divadelníkov.

Po ukončení programu pre verejnosť sa vo večerných hodinách začalo to, na čo netrpezlivo čaká väčšina účinkujúcich na takýchto podujatiach Historická hostina.

Kvalitu tejto hostiny nech posudzujú jej účastníci, či účinkujúci alebo sponzori. Na hostine predvieli krátky program všetky zúčastnené skupiny, tak isto tam bol fúkač ohňa, či brušná tanečnica ako aj kúzelník. Na úvode hostiny bolo pokrstené prvé hudobné CD Balady a piesne I. ktoré nahrala hudobná zložka spoločnosti veselých šermiarov z Banskej Bystrice – Cassanova . Obsahuje 17 pôvodných skladieb ( z toho 10 piesní ) ktoré zložili členovia spoločnosti. Na záver oficálnej časti hostiny bol zaujímavý ohňostroj. Neoficiálne sa pokračovalo až do rána.

Diskusia k pravidlám a rozhodovaniu na turnajoch


Do uzávierky tohoto čísla prišli dva články do diskusie k pravidlám turnaja v historickom šerme ktoré posla Dalibor Kazík z Vikomtu a Jano Zelina z Tovarišstva. Uverejňujeme ich v tom poradí, v akom boli doručené. Pri tvorbe pravidiel na nasledujúci turnaj sa budeme snažiť v čo najväčšej miere zohladniť všetky názory na pravidlá. Tieto budú poslané spolu s prihláškou na turnaj.

 


Ohlas na článok „Čo bolo - bolo“

Nie je z môjho hľadiska možné na 100 % posúdiť oprávnenosť súhlasov, resp. nesúhlasov na tento turnaj a to či už z dôvodu, že som sa toho turnaja nezúčastnil (prečo, to nechám bokom) a i to, že som si to v takejto forme neodskúšal (čo však môžem napraviť). Takže moje pripomienky sú vo forme skúseností aj zo športového šermu. Moje pripomienky a návrhy vypisujem podľa jednotlivých bodov v článku.

Fakt, že sa konečne s takým dačím začalo aj v širšom meradle je uvítania hodný. Dúfam len, že nabudúce bude akcia lepšie spropagovaná a daná na vedomie aj iným skupinám.

* Kategórie turnaja - muži a ženy, každá kategória zvlášť, iné handicapy by sa nemali prejavovať.

* Pravidlá boja - bez pripomienok.

* Zastavenie boja - duelant by mal zastavovať boj, nie hlasným zvolaním, ale iba výrazným zdvihnutím ruky, na čo reaguje hlavný rozhodca povelom „stop“. V prípade zhodnosti hlasov pri hodnotení 4 hlasy proti 4 hlasom, by sa mala akcia zrušiť a nemal by sa nikomu pripočítať bod. Konzultácia zásahov a stručné zhodnotenie je v poriadku.

* K rozhodcom ešte toľko: sú povinní kontrolovať aj výstroj, nielen výzbroj (zbraň); šermiar by nemal nastúpiť bez koženej vesty, rukavíc a bolo by prospešné, aby bola aj ochrana krku (vyšší golier alebo šatka). V prípade použitia športových masiek by mohlo pri otáčaní hlavou dôjsť k odkrytiu krku. V rámci objektivity by hlavný a druhý hlavný rozhodca nemali patriť k tej istej SHŠ ako ktorýkoľvek z oboch duelantov. U postranných by to platiť nemuselo.

* Napomenutia - k nim by som ešte pridal ( ak nie je určený časový limit na duel) potrestanie za úmyselné zdržiavanie - pasívnosť v dueli, ďalej „surové“ seky a body, úmyselné zrážky na telo súpera, urážky smerované rozhodcom (i postranným), pričom prvá výstraha by bola bez trestu a ďalšia druhá akákoľvek výstraha by znamenala 1 trestný bod (platné pre daný duel).

* Bodovanie a hierarchia zásahov - bodovanie zásahov nie je vhodné meniť počas celého turnaja. S oblasťou zásahov súhlasím. Vraciam sa k uznaniu zásahov. Jedná sa o súčasné zásahy (hlava - ruka), podľa mňa by sa mali uznať oba zásahy, stav by bol napr. 3 : 1. Ďalej môže dôjsť k situácii, kedy obaja duelanti urobia rovnaký zásah - bod, čiže sa navzájom zasiahnu na bodovo rovnakú plochu (hlava - hlava). Vtedy sú dve možnosti, buď sa to počíta ako vzájomný zásah a obom sa pripočíta rovnaký počet bodov, alebo sa daný súbod zruší na oboch stranách. Prikláňam sa k prvej možnosti. Počet bodov by mal myť 5 a viac (napr. 2 zásahy na telo/hlavu by znamenali víťazstvo). Nebolo by od veci stanoviť časový limit na jeden duel, napr. 4 minúty. Ak by do tohto časového limitu nepadli zásahy, nastaví sa 1 minúta v ktorej by bola rýchla smrť (kto dá prvý zásah, ten vyhráva). Ak by boli obaja po predĺžení bez zásahu, prišiel by na rad žreb. Viem, je to pre toho prehrávajúceho zlé, mohol by sa rozčuľovať, ale nič to nemení na tom, že ak nastúpi na duel, mal by sa snažiť dať bod a nie zdržiavať cez limit. Ale toto je len tá najkrajnejšia situácia. Každý by sa mal radšej v dueli snažiť dať zásah a neriskovať postup, alebo prehru žrebom.

* Ďalším diskutabilným miestom je používanie oboch rúk v súboji, či už držanie zbrane oboma rukami (napr. pri seku na hlavu, alebo pri kryte), prípadné menenie ruky počas duelu (šerm pravou - ľavou rukou). Myslím, že by to mohlo byť povolené, je to určitý druh stratégie. Vyjasnenie používania extrémnych pohybov: kotúle, otočky.

* Nebolo spomenuté postihnutie výstrahou (alebo povolenie) u akcie, ktorá má za následok podkopnutie súpera, alebo držanie súpera neozbrojenou rukou. Závažná vec, ktorá nebola spomenutá, je odzbrojenie súpera. Pri tejto akcii sa naskytajú možnosti: - hodnotiť to 3-mi bodmi

- okamžitá výhra celého duelu

- prerušenie boja a pokračovanie v ňom

* Výstroj a výzbroj - samozrejme štandardné športové čepele, otázka len ako by mal byť ukončený hrot. u výstroje sa prikláňam k variante na historický odev a historickú obuv.

* Postihy - táto časť sa už síce spomínala vyššie v článku, ale je tu malá nezrovnalosť. V bode „rozhodcovia“ sa píše, že hlavný a druhý rozhodca disponujú dvoma rozhodujúcimi hlasmi, ale v odseku „postihy“ v bode „C“ na konci má druhý rozhodca iba jeden hlas. Obaja by mali mať rovnaký počet hlasov.

* Opomenulo sa tu pravidlo o „pôde“, čiže o bojisku, rozmery boli udané, ale čo sa považuje za opustenie bojiska (jednou, alebo oboma nohami) ? Podľa mňa by sa malo trestným bodom postihovať vybočenie oboma nohami mimo územie duelu. S týmto úzko súvisí aj spôsob duelu. Nie je spomenuté či ide len o „lineárny“, alebo priestorový šerm, ale myslím, že to druhé je správne.

* Pravidlá na zaradenie duelantov do skupín a ďalšie pravidlá -

- ako nasadzovať do jednotlivých skupín prvého kola

- koľkí postupujú do druhého kola a na základe čoho

- ako sa stanoví semifinále a finále

Navrhujem, aby boli do prvého kola najprv nasadení duelanti, z posledného turnaja a potom v abecednom poradí ostatní. Na tomto mieste by sa mala zohľadniť aj príslušnosť k SHŠ. Nemali by sa v jednej skupine stretnúť viacerí duelanti z jednej SHŠ.

Do druhého kola by sa mohlo postupovať podľa dosiahnutých výsledkov z prvého kola, ktoré by už bolo vyraďovacie, systémov k. o. až po finále. Do druhého kola môže postúpiť dopredu dohodnutý počet duelantov (či už 50 % z celkového počtu pretekárov, alebo prví dvaja/traja z každej skupiny prvého kola). Pri ilustráciu prikladám fingovaný turnaj a jeho priebeh.

* Verím, že svojimi námetmi pomôžem k diskusii, nemal som v úmysle niekoho naštvať, berte to ako môj príspevok. Možno to pomôže na presné stanovenie pravidiel. Nebolo by od veci zohľadniť ešte jednu vec, tou je limitovaný počet pretekárov. Predstavte si, že sa prihlási 40 - 50 duelantov, čo je síce pekný úspech, ale pri jednej ploche bojiska by to bol asi maratón. Snáď by sa to dalo dvojdňovo zvládnuť, v prvý deň by sa konali prvé kola a druhý deň semifinále a finále. Mal som však na mysli takú extrémnu situáciu, keď by sa účasť na pretekoch limitovala počtom duelantov z jednej SHŠ, a čím väčší počet duelantov, tým je to náročnejšie na čas, iba ak by sa vymedzilo viac bojísk. A nebolo by od veci finále šermovať na verejnosť s určitou „pompou“.

Dalibor - Vikomt

 

 


Otázka turnajových pravidiel stále otvorená.?!


Dozvuky z januárového turnaja na Zvolenskom zámku už dávno dozneli, ale keďže „Listy o historickom šerme na Slovensku“ majú periodicitu zatiaľ iba 2x do roka, prinášam svoj príspevok (nepopieram, že hlavne na podnet Róbertovho článku z minulého čísla) až teraz. Chcel by som vyjadriť svoj názor na niektoré z jeho navrhovaných zásadných zmien k otázke turnajových pravidiel, ktoré zverejnil na posúdenie. Je to síce v hlavnej kostre súhrn pravidiel, ktoré sa v rámci Tovarišstva dlhoročným aplikovaním vyprofilovali do tejto podoby a boli schválené i počas Zvolenského turnaja, ale nestaviam sa teraz do polohy urazeného „ješiťáka“ alebo niekoho, kto je presvedčený že vlastní patent na rozum. Ostatne každý organizátor podobnej akcie si môže vytvoriť vlastné pravidlá, alebo si ich prispôsobiť k svojim predstavám.

Ale teraz už k jednotlivým bodom.

Kategória mužov a žien


I ked’ nepatrím k zástancom feminizmu, z môjho hľadiska je to diskriminácia. Znemožňuje totiž stretnutie sa v „ostrom“ dueli ženy s mužom, čo podľa mňa nie je celkom fair. Na turnajoch som bol neraz svedkom, že žena šermiarka dokázala zvládnuť i podstatne skúsenejších šermiarov. Ostatne i na Zvolenskom zámku sa jedna zo štyroch súťažiacich, napriek tomu že nepatrí k špičkovým šermiarom, dokázala výrazne prebojovať do druhého kola (iba pre zopakovanie boli celkovo 3 kolá) a v rámci svojej skupiny šermovala so skúsenejšími protivníkmi. V druhom kole iba veľmi málo chýbalo, aby sa prebojovala i do tretieho. Áno, dá sa namietnuť, že jej k tomu dopo-mohol 3 bodový handicap v prvom kole (1 bod za to že je žena a 2 body za to že šermuje menej ako 5 rokov), ale je na skúsenom šermiarovi, aby v rámci takéhoto stretnutia volil správnu taktiku boja a nepodcenil schopnosti svojho súpera(-ky).


Handicapy


A tu sa dostávame k samotným handicapom, ktorých absolútne odstránenie by podľa mňa nebolo tiež celkom vhodné. Už samotná snaha Róberta rozdeliť turnaj na kategóriu žien a mužov napovedá, že sám podvedome uznáva istú nevýhodu ženy v šerme proti mužovi. Preto si myslím, že jednobodový handicap v prospech ženy-šermiarky je úplne na mieste, bez ohľadu na jej skúsenosti a kvality v otázke šermu.

Úplné odstránenie handicapov pravdepodobne odradí zároveň aj menej skúsených šermiarov, pretože ten si povie „čože už ja zmôžem proti tamtým expertom“ a radšej sa turnaja aktívne nezúčastní. Áno, handicap mu môže (i psychicky) pomôcť prebojovať sa do ďalšieho kola, ale potom už bude musieť dokázať čo vie bez výhody handicapu (tie boli prideľované iba v rámci prvého kola). Taktiež je možné u neskúsených šermiarov znížiť výšku handicapu alebo kritérium na dĺžku aktívneho šermu. (V prípade že šermiari aktívne šermovali menej ako 5 rokov, bol im podľa dohodnutých pravidiel prideľovaný 2 bodový handicap).

V prípade odstránenia výkonostných handicapov je tiež možné rozdeliť súťažiacich šer-miarov do 2 kategórií s možnosťou, že i slabší šermiar môže byť v rámci turnaja na vlastnú žiadosť zaradený do vyššej kategórie (ale samozrejme nie naopak).


Zastavenie boja (vyhodnocovanie zásahu)


Snáď najviac nespokojnosti prejavili účastníci turnaja s vyhodnocovaním a priznaním, resp. s nepriznaním platného zásahu. Ale ten, kto si to vyskúšal, robiť či už postranného alebo hlavného rozhodcu, mi dá určite za pravdu, že v nejasnej situácii, keď sa názory rozhodcov na prípadný zásah diametrálne líšia, je veľmi ťažko vyniesť spravodlivý verdikt. Počas boja bolo aj mne priznané niekoľko zásahov, ktoré som podľa mojej mienky neobdržal a naopak nepriznané zásahy, ktoré som udelil protivníkovi, ale nepociťujem to ako fakt újmy na spravodlivosti.


Nepozdáva sa mi ako riešenie ani návrh na možnosť zastavenia boja ktorýmkoľvek z duelantov za účelom priznať si zásah, ktorý rozhodcovia prehliadli a už vôbec nie možnosť zasahovať do vyhodnocovania zásahu rozhodcov v sporných prípadoch. Chápem síce tento návrh ako snahu o zachovanie čo „najférovšieho“ boja, ale neviem či by práve kvôli tomu zase nevznikalo veľa nedorozumení.

Riešenie skôr vidím v častejšom striedaní rozhodcov, čo je však náročné na dobre pripra- vený harmonogram. Skúsení šermiari vhodný vykonávať úlohu rozhodcov sú totiž väčšinou zároveň i aktívnymi účastníkmi turnaja a únava, či už psychická alebo fyzická si vyberá svoju daň - citujem Róberta: „Všetci sme len ľudia“.

A ešte k citátu p. V. Šindeláře z knihy „Šermíři, rváči, duelanti“. Nemyslím si, že by bolo správne riadiť sa týmto pravidlom vo všeobecnosti. Šermiar sa po evidentnom zásahu svojho protivníka, povedzme do ruky alebo do nohy, spravidla dostáva do mierneho útlmu pozornosti (počíta s tým, že boj bude stopnutý) a ak to hlavný rozhodca neurobí dostatočne rýchlo, zasiahnutý protivník má možnosť ešte odpovedať zásahom napr. na hlavu, t.j. zásahom s vyšším bodovým ohodnotením.Tento zásah by teda podľa tohoto pravidla mal byť priznaný ako platný, hoci prišiel ako druhý, i keď ešte pred stopnutím boja. I keď snáď proti môjmu názoru možno postaviť pro-tiargument „Šikovný ten, kto toho dokáže využiť“. Iná situácia je v prípade súčasných zásahov. Tu je možnosť uznať za platné obidva zásahy, alebo iba ten s vyšším bodovým hodnotením.


Jano Zelina, TOSTABUR

 

Spoločnosť priateľov histórie a historického šermu

„Rád svätého Michala“

zo Starej Ľubovne

Vznikli sme pri Centre voľného času v Starej Ľubovni koncom minulého roku. Združujeme mladých ľudí, ktorých spája záujem o stredovekú históriu, či už politickú alebo v umení. Zaujímame sa taktiež o bojové umenia, ktoré sa v tom čase používali v Európe. Vekový priemer trinástich riadnych členov je približne 20 rokov, pričom najstarší má dvadsaťdeväť rokov a najmladšia členka šestnásť. Spoločnosť tvorí šesť dievčat a sedem chlapov. Hneď pri vzniku sme prijali heslo, ktoré sa stalo aj naším krédom: „Viribus unitis - spoločnými silami“. Našim patrónom sa stal sv. Michal, chrániaci už od stredoveku rytierov, a zároveň aj hrad vypínajúci sa nad mestom nášho pôsobenia. V našom znaku preto figuruje zlatá ostroha na čiernom podklade. Ako isto všetci viete, zlatá ostroha je jeden z rytierskych symbolov. Hoci sme mladá skupina, snažíme sa zúčastňovať na rôznych podujatiach spolu so skúsenými skupinami, od ktorých sa snažíme prebrať len to dobré. Nechceli by sme ustrnúť vo vývoji, skrátka, chceme byť najlepší !

 


Členovia spoločnosti


S p i š s k ý h r a d


- národná kultúrna pamiatka. Vnútorný obraz Spišského Podhradia a širokého okolia, impozantná silueta jedného z najväčších hradov v strednej Európe. Spolu s mestom a Spišskou Kapitulou tvorí sídelnú historickú jednotku.

Centrum pôdorysu románskeho hradu tvorila v 12. storočí mohutná kruhová obytná veža v strede opevnenia najvyššie položeného nádvoria. Veža bola po deštrukcii spôsobenej tektonickým pohybom nahradená v 1. tretine 13. storočia novou, dosiaľ zachovanou, ktorú situovali v bezprostrednej blízkosti pôvodnej. Súčasne s výstavbou novej obytnej veže vybudovali na najvzdialenejšom mieste od vstupu románsky trojpodlažný palác s pomerne pravidleným pôdorysom. Prízemie slúžilo na hospodárske účely, horné poschodie na obranu a prvé poschodie plnilo reprezentačnú obytnú funkciu. Z nádvoria prístupné reprezentačné poschodie malo jedinú miestnosť delenú dvoma radmi kamenných stĺpov s hlavicami, na ktorých spočíval drevený trámový strop. V miestnosti osvetlenej siedmimi oknami členenými subtílnymi stĺpikmi sa nachádzal kozub a arkierik s prevetom. Horné podlažie bolo prístupné vonkajším schodiskom. Po tatárskom plienení povolil kráľ Belo IV. spišskému prepoštovi postaviť na hrade palác a vežu. Prepošt si ohraničil nižšie položený priestor západne pod horným hradom kamenným múrom ukončeným cimburím a hranolovou vežou vstupnej brány. Severne od prístupovej cesty situoval obytný objekt so štvorčovým pôdorysom. Z jeho horného poschodia bol prístup cez ochodzu do horného hradu. Tak vzniklo predhradie, ktoré dal v rokoch 1250 - 1260 vystavať prepošt Matej. S prechodným pobytom prepošta na hrade súvisí aj výstavba pôvodne románskej kaplnky na hornom hrade. Empora kaplnky bola prístupná z dvoch strán po ochodzi opevnenia. Výtvarný prejav uplatnený pri výstavbe románskeho paláca a farského kostola v Spišskom Podhradí poukazuje na prácu talianskych kamenárov usídlených v neďalekých Spišských Vlachoch. V 14. storočí pribudlo k hradu na západnej strane nové veľké predhradie chránené kamenným múrom a cimburím. Hlavný vstup situovali na južnú stranu, kde bola vybudovaná jednoposchodová vežová brána s predbraním - barbakanom. Zároveň bol na západnej strane vybudovaný ďalší vstup s predbraním. Do centra nádvoria umiestnili v polovici 15. storočia samostatnú pevnôstku ako obytnú vežu veliteľa Jiskrových vojsk. V 2. polovici 15. storočia sa pokúsili noví majitelia hradu, Zápoľskovci, o premenu horného hradu na šľachtické sídlo. V priebehu stavebných prác doplnili horný hrad o nové budoby a o kaplnku v strede horného nádvoria. Kamenárska huta hradných staviteľov sa zúčastnila aj na stavbe pohrebnej kaplnky v Spišskej Kapitule. V období renesancie patril hrad Thurzovcom a Csákyovcom, ktorí rozširovali horný hrad o ďalšie budovy. Hrad podľahol v roku 1780 požiaru. Komplexná pamiatková obnova hradnej ruiny sa začala v r. 1970.

Okrem sprístupnenia viac alebo menej zachovaných objektov otvorili na hornom nádvorí v priestoroch renesančného paláca a stredovekých palácov historickú expozíciu o vývoji osídlenia na hradnom brale.

Spišský hrad a kultúrne pamiatky jeho okolia boli zapísané v roku 1993 do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva v rámci UNESCO.


Právne aspekty týkajúce sa historického šermu


Nová rubrika v Listoch, ktorá bude pomáhať najmä mladším skupinám, ale myslím že v nej nájdu niečo aj spoločnosti už skôr vzniknuté. V tomto čísle si môžete preštudovať zákon o združovaní občanov, čiže prvý zákon do styku s ktorým treba prísť, aby sa spoločnosť historického šermu mohla oficiálne založiť. Ďalej je to článok o Slovenskom ochranom zväze autorskom / SOZA / - vyberateľom polatkov za použitie hudobnej produkcie. Neskôr to bude zákon o organizovaní verejných podujatí a po preverení a preštudovaní určitých predpisov sa tu budeme venovať aj účtovníctvu v spoločenských organizáciách

Zákony budú prepisované bez doplňujúcich informácií menším písmom / šetríme naše lesy /

 


ákon 83/1990 Zb. z 27.3.1990 o združovaní občanov

Posledná zmena: 62/1993 Z.z.


Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:


Úvodné ustanovenia

§ 1

(1) Občania majú právo slobodne sa združovať.

(2) Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu.

(3) Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov

a) v politických stranách a politických hnutiach,

b) na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní,

c) v cirkvách a náboženských spoločnostiach.


§ 2

(1) Občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len "združenia") a združovať sa v nich.

(2) Členmi združení môžu byť aj právnické osoby.

(3) Združenia sú právnickými osobami. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona.

(4) Vojaci v činnej službe nemôžu vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. Rozsah oprávnení odborových organizácií združujúcich príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a zborov nápravnej výchovy pri uplatňovaní a ochrane ich sociálnych záujmov ustanoví osobitný zákon.


§ 3(1) Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.

(2) Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho.

(3) Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia.


§ 4

Nie sú dovolené združenia

a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony;

b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;

c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely alebo na výkon práva poľovníctva.


§ 5Združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.


Registrácia a vznik združení

§ 6

(1) Združenie vzniká registráciou.

(2) Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ďalej len "prípravný výbor"). 1) Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené:

a) názov združenia,

b) sídlo,

c) cieľ jeho činnosti,

d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,

e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene,

f) zásady hospodárenia.

(3) Pokiaľ stanovy neurčujú niečo iné, koná v mene združenia až do vytvorenia orgánov uvedených v odseku 2 písm. d) prípravný výbor.

(4) Názov združenia sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území Československej socialistickej republiky.


§ 7

(1) Návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

(2) Ak návrh nemá náležitosti podľa § 6 ods. 2 a 4 (alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo nepresné), ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ tieto vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne.

(3) Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh, ktorý nemá vady uvedené v odseku 2. O dni začatia ministerstvo bezodkladne upovedomí splnomocnenca prípravného výboru.


§ 8

(1) Ministerstvo registráciu odmietne, ak z predložených stanov združenia vyplýva, že

a) ide o organizáciu uvedenú v § 1 ods. 3,

b) stanovy nie sú v súlade s § 3 ods. 1 a 2,

c) ide o nedovolené združenie (§ 4),

d) ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami uvedenými v § 5.

(2) O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 10 dní od začatia konania. Rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru. 3)

(3) Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručení, opravný prostriedok na najvyšší súd republiky.

(4) Súd rozhodnutie ministerstva zruší, ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie. Deň právoplatnosti takého rozhodnutia súdu je dňom registrácie združenia. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

(5) Ak splnomocnencovi prípravného výboru nebolo do 40 dní od začatia konania doručené rozhodnutie ministerstva o odmietnutí registrácie, združenie vznikne dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty; tento deň je dňom registrácie. Na žiadosť splnomocnenca prípravného výboru mu ministerstvo zašle jedno vyhotovenie stanov,

na ktorom vyznačí deň registrácie.

§ 9(1) Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 10 dní od začatia konania registráciu a v

tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie, ktorým je deň odoslania. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie v správnom konaní.

(2) Vznik združenia, jeho názov a sídlo oznámi ministerstvo do 7 dní po registrácii Federálnemu štatistickému úradu, ktorý vedie

evidenciu združení vyvíjajúcich činnosť na území Československej socialistickej republiky; to platí aj pre vznik združenia podľa §

8 ods. 4 a 5.


§ 9a

(1) Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim potom, keď príslušnému ministerstvu (§ 7 ods.1) bol doručený návrh na jej evidenciu.

(2) Pre evidenciu odborovej organizácie a organizácie zamestnávateľov platia obdobne ustanovenia § 6 ods.2. § 7 ods.1 a § 9 ods.2; ustanovenia § 6 ods.1, § 7 ods.2 a 3, § 8 a § 9 ods.1sa na odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov nevzťahujú.


§ 10

zrušený

§ 11

(1) Zmenu stanov oznámi združenie písomne ministerstvu do 15 dní od jej schválenia a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny.

(2) Ak zmena stanov nie je v súlade s ustanoveniami § 6 ods. 2 a 4 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné alebo ak sú dôvody na odmietnutie registrácie podľa § 8 ods. 1, ministerstvo na to združenie bezodkladne upozorní. Združenie je povinné tieto

závady odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia tohto upozornenia a v lehote ďalších 10 dní o tom ministerstvo upovedomiť. Ak tak neurobí, ministerstvo združenie rozpustí; proti rozhodnutiu ministerstva možno podať opravný prostriedok na najvyšších súdoch republík.

(3) Ak nie je dôvod na postup podľa odseku 2, zašle ministerstvo združeniu do 10 dní od doručenia tohto oznámenia podľa odseku 1 jedno vyhotovenie zmeny stanov, na ktorom vyznačí, že berie zmenu na vedomie.


Zánik združenia § 12(1) Združenie zaniká

dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,

b) právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení.

(2) Pokiaľ stanovy združenia neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením, rozhoduje o ňom jeho

najvyšší orgán. Tento orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému ministerstvu.

(3) Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť,

a) ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiach alebo organizáciám združujúcim občanov na zárobkovú činnosť alebo na vykonávanie náboženstva alebo viery v cirkvách a náboženských spoločnostiach (§ 1 ods.3);

b) ktorá porušuje zásady uvedené v § 3 ods. 1 a 2;

c) ktorá je v rozpore s § 4 alebo § 5;

bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho

rozpustí. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd republiky.

(4) Pri preskúmaní rozhodnutia podľa § 1 ods. 2 a § 12 ods. 3 postupuje súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov. 3) Opravný prostriedok má odkladný účinok; ak sú pre to závažné dôvody, môže súd na dobu do právoplatnosti svojho rozhodnutia činnosť združenia pozastaviť. Po túto dobu smie združenie vykonávať len činnosť nevyhnutnú na plnenie svojich povinností podľa zákona. Súd rozhodnutie ministerstva zruší, ak neboli dané dôvody na zrušenie združenia.

(5) Ak ministerstvo zistí (§ 7), že spôsobom uvedeným v § 12 ods. 3 koná organizačná jednotka združenia, ktorá je oprávnená konať v svojom mene, postupuje obdobne spôsobom tam uvedeným.

Ustanovenie odseku 4 platia obdobne.


§ 13

(1) zrušený

(2) Pri zániku združenia sa vykoná majetkové vyporiadanie.

(3) Pri zániku združenia podľa § 12 ods. 1 písm. b) vykoná jeho majetkové vyporiadanie 4) likvidátor určený ministerstvom.

(4) Spôsobom určeným v odseku 3 sa postupuje tiež pri zániku združenia podľa § 12 ods. 1 písm. a), ak niet jeho orgánu, ktorý by majetkové vyporiadanie vykonal.


§ 14

Zánik združenia oznámi ministerstvo Federálnemu štatistickému úradu do 7 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedelo.


§ 15

Súdna ochrana

(1) Ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

(2) Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť.


§ 16

Zmluvy o súčinnosti

(1) Združenia môžu medzi sebou uzavierať zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa, prípadne na uplatňovanie iného spoločného záujmu. Na platnosť zmluvy treba písomnú formu.

(2) Zmluvou o súčinnosti sa vymedzí účel súčinnosti, spôsob jej vykonávania, práva a povinnosti zúčastnených združení a prostriedky, ktorými na súčinnosť prispievajú. Pre zväz platia obdobne ustanovenia tohto zákona; ak ide o zväz odborových organizácií alebo zväz zamestnávateľov, platí obdobne ustanovenie § 9a.

(3) zrušený

(4) Zmluvou o súčinnosti sa môže ustanoviť, že zmluva stratí účinnosť dohodou zúčastnených združení, dosiahnutím cieľa, pre ktorý bola uzavretá, alebo inou skutočnosťou v zmluve uvedenou.


Spoločné ustanovenia

§ 17

Ak sú schôdze alebo iné zhromaždenia združenia prístupné verejnosti, majú prítomní občania povinnosti účastníkov zhromaždenia. 5) Nesmú zasahovať do rokovania, pokiaľ predsedajúci nerozhodne inak.


§ 18

V súlade s cieľmi svojej činnosti majú združenia právo obracať sa na štátne orgány s petíciami.


Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 19

(1) Za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona sa považujú dobrovoľné organizácie, ktoré vznikli po 30.septembri 1951 alebo ktoré boli za dobrovoľné organizácie vyhlásené podľa zákona č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach a ktoré nezanikli. Tieto organizácie sú iba povinné do 30. júna 1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne § 11 svoj názov, sídlo a stanovy.

(2) Spolky vzniknuté pred 1.októbrom 1951 sa považujú za združenia už vzniknuté podľa tohto zákona, pokiaľ nezanikli. Sú povinné do 30.júna 1990 oznámiť ministerstvu uvedenému v § 7 ods. 1, prípadne § 11 ods. 4 svoj názov a sídlo. Pokiaľ toto neurobia, ministerstvo sa ich opýta, či hodlajú aj naďalej vyvíjať činnosť. Ak spolok nesplní povinnosť podľa druhej vety ani do 31.12.1990, bude sa predpokladať, že týmto dňom zanikol.

(3) Údaje o združeniach (§ 9 ods. 2) uvedených v odseku 1 a 2 oznámi ministerstvo (§ 7 ods. 1) Federálnemu štatistickému úradu na evidenciu.

(4) Združenia, ktoré vyvíjali činnosť podľa § 10 na území Slovenskej republiky po 31. decembri 1992, skončia svoju činnosť do 30. apríla 1993, ak ju neskončili skôr podľa § 12 ods.1.


§ 20

(1) Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike ostáva nedotknutý.

(2) Organizácie, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej republike, povolené do 31. decembra 1992 Federálnym ministerstvom vnútra, a ktoré vyvíjajú činnosť alebo majú sídlo na území Slovenskej republiky, sa považujú za organizácie povolené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.


§ 21

Zrušujú sa

1. zákon č. 68/1951 Zb. o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach v znení neskorších predpisov, pokiaľ ide o dobrovoľné organizácie;

2. vyhláška Ministerstva vnútra č. 320/1951 Ú.l. (č. 348/1951 Ú.v.) o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach v znení vyhlášky ministra vnútra č. 158/1957 Ú.l., pokiaľ ide o dobrovoľné organizácie;

3. vládne nariadenie č. 30/1939 Zb. o tvorení zvláštnych združení, nepodliehajúcich platným predpisom o združovaní, a o dozore na ne;

4. § 2 zákona č. 126/1968 Zb. o niektorých prechodných opatreniach na upevnenie verejného poriadku;

5. § 2 ods. 8 písm. c) zákona č. 128/1970 Zb. o vymedzení pôsobnosti Československej socialistickej republiky vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti;

6. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 194/1988 Zb. o pôsobnosti federálnych ústredných orgánov štátnej správy.


§ 22

Tento zákon nadobúda účinnosť 1.májom 1990, zákon č. 300/1990 Zb. nadobúda účinnosť 19. júlom 1990, zákon č. 513/1991 Zb. nadobúda účinnosť 1. januárom 1992, zákon č. 62/1993 Z.z. nadobúda účinnosť 17. marcom 1993.


Havel v.r. Dubček v.r. Čalfa v.r.

 


SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský)

- čo to je ?


V tejto sezóne sme sa po prvýkrát stretli s inštitúciou s názvom SOZA. Začalo preverovanie, zisťovanie, hľadanie a dospeli sme k jednému: ak v našej produkcii používame ako podporný prostriedok hudbu, treba to platiť. No nie všetko je také strašné ako sa zdá. K tejto skutočnosti prikladáme „10 otázok a 10 odpovedí o SOZA“. Je potrebné ho zverejniť pre ostatné SHŠ, aby vedeli, do čoho sa môžu dostať. Je tu v podstate povedané skoro všetko. Ďalšími kontaktmi so SOZA sme dospeli k záverečným riešeniam:

a) ak nás (SHŠ) zavolá usporiadateľ (kultúrna alebo iná inštitúcia) predviesť svoj program a my v tomto programe používame na podfarbenie hudbu, iba mu to v zmluve alebo v jej dodatku uvedieme. Totiž, usporiadateľ celej akcie je povinný v predstihu nahlásiť používanie hudby na SOZA. Úlohou, resp. povinnosťou nás (SHŠ) je pre usporiadateľa uviesť akého autora, akú skladbu a v akom časovom rozpätí ju budeme používať. Ak má usporiadateľ viacero takýchto skupín, platí stanovené poplatky za všetkých.

b) najlepšie je orientovať sa na starých autorov, na ich skladby, ale neupravované, u ktorých sa nevzťahuje právo na poplatok. Povinní sme však i túto skutočnosť usporiadateľovi nahlásiť dopredu.

c) iná vec je, ak sme my (SHŠ) strojcami vlastného podujatia, pod našou réžiou, vtedy sa na nás vzťahuje ohlasovacia povinnosť a aj platenie poplatkov za používanie hudby (samozrejme ak táto hudba nie je staršia). Na takého Vangelisa, Vannesu May, Lorenu McKenith sa poplatky vzťahujú.

Takže, podľa toho všetkého to vychádza asi tak, že je dobré orientovať sa na hudbu starých majstrov - neupravovanú, resp. na neznámych autorov. A tým pádom vyplníme len pár lajstier a máme od platenia a prípadných kontrol zo strany SOZA pokoj. Ak však použijeme modernejšie, alebo upravované nahrávky, nie je to až také strašné. Podľa kľúča SOZA na výpočet poplatku nám to vychádza asi tak, že pri 200 divákoch by bol poplatok asi 180,- Sk a pri 1000 divákoch 380,- Sk. Ak sa to však nahlási dopredu, je tam zľava 50 %. Sú tu teda určité možnosti. Je síce pravda, že pribudne papierovanie, ale tak to už v našej republike chodí. Inak - uvádzame adresu - kontakt, kde pracovníci SOZA poskytujú podrobnejšie informácie, resp. to, čo sme neuviedli my. možno je pre niekoho náš článok už zbytočný, ale sú určite SHŠ, ktoré o tomto počujú prvý krát.


Dalibor - Vikomt


10 otázok usporiadateľov - 10 odpovedí od SOZA

v r. 1998


1. Čo je SOZA?

Slovenský ochranný zväz autorský chráni práva autorov hudobných diel, dáva súhlas na použitie hudobných diel, vyberá autorské odmeny a rozdeľuje ich oprávneným vlastníkom práv (§ 7 zák. č. 283/1997 Z. z. o kolektívnej správe práv, § 16 Autorského zákona č. 383/1997 Z. z. - ďalej len AZ).

2. Ako mám postupovať, ak chcem uskutočniť hudobnú produkciu?

Usporiadateľ je povinný:

a) oznámiť obecnému úradu, na území ktorého sa hudobná produkcia má konať, zámer usporiadať podujatie - zák. SNR č. 96/1991 Zb., § 3

b) požiadať SOOZA o súhlas s použitím diel verejným predvedením (na tlačive „Žiadosť o súhlas s použitím diel verejným predvedením“ - na vaše požiadanie vám SOZA tlačivá pošle). Tlačivo je potrebné vyplniť dôsledne a pravdivo na obidvoch stranách. Časť A pošle usporiadateľ pred uskutočnením hudobnej produkcie SOZA, časť B si ponechá ako doklad o tom, že hudobnú produkciu ohlásil.

3. Čo je povinnosťou diskotekára alebo vedúceho hudobného súboru?

Ich povinnosťou je odovzdať usporiadateľovi zoznam hudobných diel, ktoré boli predvedené počas hudobnej produkcie.

4. Na čo potrebuje SOZA zoznam použitých hudobných diel?

Podľa zoznamu použitých (prevedených) hudobných diel SOZA rozdelí autorský honorár našim a zahraničným autorom, ktorých hudobné diela boli použité. (§ 16 ods. 5 AZ)

5. Prečo musí používateľ resp. usporiadateľ žiadať o súhlas s použitím diel ich verejným predvedením?

Povinnosť požiadať o súhlas s použitím diel je stanovená Autorským zákonom v zmysle § 16, ods. 2. Na základe Vašej žiadosti Vám SOZA vypočíta autorský honorár za použitie hudobných diel. Ak usporiadateľ resp. používateľ požiada SOZA o súhlas s použitím diel vopred (najneskôr v deň začatia používania hudobných diel, resp. u použitia diel prostredníctvom technických zariadení - rádioprijímača, televízora a pod.) do 31. 1. bežného roka a zaplatí vymeraný autorský honorár v lehote splatnosti t. j. do 14 dní získa používateľ hudobných diel nárok na min. 50 % zľavu zo základnej sadzby autorského honorára. (Sadzobník autorských odmien za použitie hudobných diel ich verejným predvedením platný od 1. 1. 1998 - uverejnený dňa 30. 1. 1998 v Hospodárskych novinách, v prílohe Radca podnikateľa.)

6. Ako mi vypočítate autorský honorár?

Autorský honorár za použitie hudobných diel verejným predvedením sa vymeriava za každú hudobnú produkciu

a) podľa veľkosti miestnosti alebo priestranstva, (najvyššieho možného počtu návštevníkov) a podľa výšky priemerného vstupného). Ak sa na podujatie nevyberá žiadne vstupné, usporiadateľ zaplatí minimálny autorský honorár. Cieľ usporiadania verejnej hudobnej produkcie alebo hospodársky výsledok produkcie nemá vplyv na výšku prevádzkového honoráru. Ak sa nedá dobre zistiť počet návštevníkov, ktorých miestnosť pojme, počítajú sa 2 osoby na 1 m2 plochy.

b) paušálnou sadzbou za časové obdobie u špecifikovaných druhov použitia diel (Sadzobník SOZA).

7. Ak Vám konanie HP oznámim a táto sa neuskutoční?

Ak sa hudobná produkcia neuskutoční, usporiadateľ bezodkladne pošle SOZA potvrdenie obecného úradu o tejto skutočnosti.

8. Ako postupovať, ak hudobné diela šírim technickým zariadením?

Prevádzkový honorár za hudobné produkcie, pri ktorých sa diela prednášajú výlučne pre počúvanie rozhlasovými alebo televíznymi prijímačmi, gramofónmi a pod., ak sa od návštevníkov nevyberá vstupné, platí sa paušálnou sadzbou. Používateľ je povinný poslať SOZA do 31. januára (príp. do mesiaca po ich inštalovaní) hlásenie o počte a druhu používaných technických zariadení a to v pohostinských, v ubytovacích zariadeniach ako aj iných verejnosti prístupných priestoroch, výstavách, v čakárňach, halách, telefónoch a pod. je potrebné postupovať podľa Sadzobníka SOZA uverejneného dňa 30. 1. 1998 v Hospodárskych novinách v prílohe Radca podnikateľa.


9. V prípade, že nepožiadam o privolenie (neohlásim hudobnú produkciu) ako bude SOZA postupovať?


Ak hudobnú produkciu neohlásite SOZA pred použitím diel (pred podujatím), strácate nárok na 50 % zľavu z autorských honorárov a dopúšťate sa tým porušenia autorsko-právnych predpisov, pretože využívate (pre vlastné obohatenie) produkt duševného vlastníctva autorov hudobných diel bez ich súhlasu a bez zaplatenia odmeny za použitie ich diela. Po odhalení nepovoleného podujatia SOZA dáva na používateľa podľa rozsahu vzniknutej škody

- podnet na prejednanie priestupku na úseku kultúry. Za priestupok podľa zák. č. 372/1990 Zb. príslušný Okresný úrad môže uložiť pokutu do 3.000,- Sk,

- podnet na prešetrenie trestného činu podľa § 152 Trestného zákona za neoprávnené nakladanie s dielom, ktoré je predmetom autorského práva.

Súhlas na použitie hudobných diel používateľ získa až zaplatením vymeraného autorského honorára.


10. Ako bude SOZA postupovať, ak autorský honorár nebude zaplatený v lehote splatnosti?


Ak nezaplatíte autorský honorár v lehote splatnosti (do 14 dní), SOZA bude od Vás vymáhať po zaslaní upomienky základnú sadzbu autorského honorára t. j. namiesto 50 % zaplatíte 100 % sadzbu. Na Vaše ďalšie otázky dostanete odpoveď u pracovníkov Licenčného odboru na adrese:

Slovenský ochranný zväz autorský

Rastislavova 3, 821 08 Bratislava

tel: 07/566 9363, 566 1333, fax: 07/566 9409

 


Heraldika v SHŠ

Dosť často sa stretávam s vizitkami jednotlivých skupín historického šermu, ale aj s vyobrazeniami ich erbov na plagátoch. Myslím si, že v dnešnej dobe niet skupiny, ktorá by nemala svoj heraldický znak - erb na svoju identifikáciu. Po roku 1989 sa SHŠ značne rozrástli, mnohé vznikli, iné zanikli, ale čosi po nich ostalo. Bolo to meno a znak.

Preto prichádzam pred šermiarsku obec s návrhom (ak je ochota), aby sa urobil prostredníctvom týchto „listov“ akýsi katalóg SHŠ, ktorý by obsahoval názov, heraldický znak - erb skupiny, poprípade vlajka a pečať. Tu sa potom otvára možnosť poradiť novovznikajúcim skupinám pri tvorbe návrhu nového znaku. Zabránilo by sa určitému hoci aj neúmyselnému kopírovaniu existujúcich znakov.

Ďalšou vecou je možnosť poradiť či už v heraldike (znaky), alebo vo vexilológii (vlajky), aby boli vytvorené správne. Tieto dve pomocné vedy historické majú tiež svoje pravidlá a uplatňujú sa aj v súčasnosti. Keď už SHŠ chce napodobňovať históriu formou šermu, odevom, tak nezabúdajme aj na takéto detaily.

Tento svoj príspevok dávam ako návrh, kedysi dávno sa pri tvorbe „Združenia“ na takéto niečo myslelo, len to (aj Združenie) nebolo zrealizované. Takže je na SHŠ, či sú ochotné sa aj touto cestou takpovediac zviditeľniť a poslať nákres svojho znaku, prípadne vlajky alebo pečate do archívu.

Dalibor


Čo sa skrýva v názvoch skupín


ARAMIS

Meno jedného zo štyroch mušketierov zo slávneho Dumasovho románu. Skutočná postava Henri d´Aramitz syn Charlese d´Aramitza ktorý pochádzal zo starej vojenskej šlachty. Bol synovcom pána de Tréville, kapitána kráľovských mušketierov. Aramis sa ako jediný z týchto mušketierov dožil vysokého veku

Aquila

lat. aqvi - orol

Dominii Scepusii

lat. domine pán Scepusii Spiš – páni Spiša

Stilet

Názov malej dýky, ktorá pochádza z Talianska. Bola používaná pre svoj krátky a štíhly tvar na zákerné útoky. Niekde bolo zakazované jej nosenie pre jej zákernosť. Názov pravdepodobne pochádza z latinského slova STILUS – kovové rydlo, čomu zodpovedá aj jej tvar.


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912135

Úvodná stránka