Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Články

Historické bitky na Slovensku-komédia či tragédia ? (2005)

Myslím, že názov článku je viac ako výstižný a hoci som jeho autorom ja, povestný rýpal a provokatér, jeho zámerom nie je provokovať, skôr len pokúsiť sa dotlačiť slovenskú šermiarsku scénu k tomu, aby sa zamyslela nad úrovňou historických bitiek, bojovníkov v nich bojujúcich a ostatnými vecami, ktoré s touto problematikou súvisia a na ktoré som si dokázal počas písania spomenúť.

Či sa to šermiarom na Slovensku páči, alebo nie, pravdou ostáva fakt, že myslením sme pekných pár rokov napríklad za našimi bratmi z Českej republiky. I keď to môže znieť trochu tvrdo a arogantne, stačí si porovnať kalendáre akcií v Česku a na Slovensku. Rozdiel je badateľný hneď na prvý pohľad. Kým v Česku sa na jeden víkend natrepú aj dve-tri bitky, na Slovensku sa toho v tomto smere veľa práve nedeje. Ak vôbec niečo. Pardon, zabudol som na festivaly historického šermu, ako som len mohol zabudnúť? Aha, už viem... Či to nie je tým, že festivaly sú všetky na jedno kopyto, zamyslime sa spoločne - vystúpenia skupín hist. šermu, sokoliari, orientálne tance, bubnová a ohňová show, nejaká tá dobová hudba, v stave krajnej núdze niečo ako historická bitka. Ktorá, hoci určite vzniká s najlepším možným zámerom, vyznieva v zdrvujúcej väčšine skôr ako paródia na bitku. Tvrdenie nie práve príjemné. Ale skúsime sa dopracovať postupne k záverom, ktoré ma k nemu vedú.

Na Slovensku i v Česku som sa zúčastnil niekoľkých bitiek. Kým na Slovensku sa počty bojujúcich hýbu horko-ťažko do stovky bojujúcich, v Česku 500-700 ľudí nie je ničím nezvyčajným. Áno, niekto by mohol namietať, že je to dav ľudí, masa nevystrojených „keckárov“, neadekvátne prispôsobených znázorňovanej dobe, nevycvičených ľudí s absenciou akejkoľvek šermiarskej znalosti, že menej je niekedy viac a podobne... Súhlasím, i v Košiciach sme si vystačili s 80 účinkujúcich. Je tu však jedno obrovské ALE! A tým je fakt, že všetky tieto argumenty stoja za .... nestoja za nič. Prečo? Skúsim byť stručný:

 medzi 500 bojujúcimi sa stratí 50 šupákov ľahšie ako medzi 100 účinkujúcimi. Pretože, objektívne vzaté, vybavenie obrovskej väčšiny šermiarov na Slovensku spĺňa to, čomu Česi hovoria „všegotika“. A čo je paradoxné, tento termín sedí ešte aj do bitiek tridsaťročnej vojny. Kto mi neverí, nech si obzrie fotky z Kremnice 2006, akcie, ktorá nesie názov Dobýjanie Kremnice husitmi. Nie som fanatik na husitov, ale skutočne som ich tam moc nevidel. Takže smiať sa Čechom a ich Libušínu, no neviem...
 bitky na Slovensku takmer úplne postrádajú akýkoľvek náznak vojenskej taktiky príslušnej doby. V stredovekých bitkách tak máme na bojisku množstvá mečov, palcátov a sekier, pričom absolútne ignorujeme drevcové zbrane, ktoré obzvlášť od 15. storočia (vida, toto sedí tuším aj na husitov) ovládali bojiská. Argumenty, prečo sa u nás tieto zbrane nepoužívajú, som počul rôzne, na prvom mieste sa spomína termín bezpečnosť. Ale veď ľudia, my sa nejdeme do tej bitky predsa pozabíjať, my sa ideme zabaviť, ukázať divákovi, ako to bolo, ide o rekonštrukciu, inscenáciu. A navyše, poznáme predsa aj nejaké tie ochranné pomôcky, už v histórii sa im hovorilo zbroje. Že to niečo stojí? Jedna prilba a pár rukavíc sú drahšie ako naše zdravie? Hm...
 neznalosť šermu v bitkách je úprimne povedané ľahko potlačiteľná. Ako je to možné? Jednoducho - na bojiskách sa bojovalo v zdrvujúcej prevahe bitiek vo formáciách a organizovaných jednotkách, zabudnite na Statočné srdce či Tróju, kde sa vojaci premiešali už v prvej zrážke. Ktorý veliteľ by ich asi tak ukočíroval v tomto prípade? Ako by sme zabezpečili, aby sa nám vojaci nevyhlušili medzi sebou? V prípade, že dáte bojujúcich do formácie, zabezpečíte si nad nimi kontrolu, či už veliteľmi, alebo sami medzi sebou. Okrem toho, ako my asi tak môj šermiarsky um s dlhým mečom pomôže proti hradbe pavéz, spoza ktorých sa na mňa valí zo desať halapartní? No, asi to nebude bohvieaká pomoc, a to môžem byť aj „titulovaný šermiar“. A priznajme si objektívne, že len máločo v bitke vyzerá tak komicky ako „náhodne dvojice“, ktoré spolu uprostred bojiska predvádzajú nadrvený duel podľa poslednej navštívenej školy šermu...

No, toľko len veľmi stručný výpis toho, čo na slovenských bitkách podľa mňa stojí za... nestojí za nič, ehm. Aby som však len nehanil, pokúsim sa dokonca prísť na to, prečo to u nás vyzerá tak, ako to vyzerá. Keď sa vrátim trochu späť, čo-to zostručním, zostanú nám tri „neriešiteľné“ háčiky:

1. vystrojenie a výzbroj bojujúcich
2. vojenské taktiky príslušné dobe
3. kontrola bojujúcich

Ako týmto neduhom slovenských bitiek predísť? Jednoducho. Jediným slovom. A tým slovom je termín JEDNOTKA. Aby som bol presnejší, termín vojenská jednotka. Skúsime si objasniť výhody jednotiek, pričom ich aplikujeme na spomínané neduhy:

1. vystrojenie a výzbroj - znázorňovaná jednotka ma jednu úžasnú schopnosť, ktorou je to, že sa akýmsi prirodzeným vývojom sa určí akési „minimum“ pre členov jednotky, pod ktoré jednotliví členovia nesmú upadnúť. Samozrejme, celá jednotka sa dá poskladať v priamej závislosti na obsahu peňaženiek jej členov, svojím spôsobom je to neuveriteľne historicky verné - každý si zabezpečí výstroj a výzbroj podľa toho, koľko mu jeho rozpočet umožní, rovnako ako vojaci v tej ktorej dobe. Tak je majetnejší šermiar v jednotke veliteľom s lepšou výzbrojou, tí menej majetní sa stávajú radovým vojskom, ak niekto sa bojí ísť priamo do stretu, môže sa stať strelcom či duchovným, ktorí takéto jednotky sprevádzali, ženy či devy sa stanú markytánkami ošetrujúcimi zranených či starajúcimi sa o kuchyňu.
2. vojenské taktiky príslušné dobe - tieto je bez organizovaných jednotiek prakticky nemožné predvádzať. Prečo? Pretože banda neorganizovaných cvokov otĺkajúca všetko, čo jej stojí v ceste, otĺka len do času, kým nenarazí na organizovaný oddiel, taká je realita, o tom nás presvedčila história. A tá skutočne nepustí, opäť pripomínam - zabudnite na Statočné srdce či Tróju. Na druhej strane, taká kooperácia medzi pavéznikmi a sudličníkmi, kompánia tridsaťročnej vojny s pikaniermi a mušketiermi pochodujúcimi po bojisku v tvaroch, organizovaná delostrelecká batéria, to už nejako vyzerá, to už divákov zaujme. Ale, kde na Slovensku sme to videli predviesť skutočne na úrovni?
3. kontrola bojujúcich - pokiaľ sa niekto niekedy zamyslel nad zmyslom hierarchie armády, tento bod skutočne nemá zmysel ďalej rozoberať. Pre ľudí, ktorí sa tým nezaoberali, veľmi stručne. 10-člennej jednotke velí jeden chlap, dvom takým jednotkám velí ďalší chlap, pričom tí prví dvaja sú jeho podriadení. Ten najvyšší veliteľ sa nestará o to, či niekto z tých dvadsiatich rozmláti niekomu hlavu, ten sa stará o to, aby jednotka 20 ľudí sa presunula tam, kde má podľa scenára bitky v pravý čas byť. Veľmi stručne sa to dá pomenovať ako deľba práce, kde tí skúsenejší cvičia a kontrolujú tých menej skúsených.

Ako sa zdá, riešením pre zlepšenie úrovne historických bitiek u nás by mali byť jednotky. Keď to je však také dobré riešenie (možno len podľa mňa a pár ľudí na Slovensku), kde všetky tieto jednotky sú? Aj sám pán Koza predsa tieto snahy podporuje, je to predsa ľahko postrehnuteľné na stránkach http://serm.sk/index.php?docID=5 , kde sa spomínajú jednotky toho najrozmanitejšieho druhu. Akurát majú jeden menší háčik, ktorým je to, že sú celoslovenské, čo by možno nemal byť problém s počtami a stavmi „vojsk“, na druhej strane vzniká problém s ich výcvikom tak, aby dokázali fungovať na bojisku aj napriek kratšiemu času na zladenie. Keď sú takým problémom tieto celoslovenské jednotky, prečo nefungujú nejaké menšie, skupinové, veď napríklad najmenšej husitskej jednotke sa vravelo rota alebo houfec? Je problémom dať v skupine dokopy dajme tomu 6 chlapov, vyzbrojiť ich píkami, kyrysmi, mečmi a takto vystrojených ich vycvičiť? Samozrejme, nielen na špacírovanie sa pred papalášmi, ale aj do bitky, veď aj internet je plný materiálov venujúcich sa tejto téme a to ako pre boj vo formácii v 15. storočí, tak i v 16. či 17. storočí.

Nevidel som landsknechtov, nevidel som španielsku terciu (a tú ani neuvidím, pochybujem, že niekto), nevidel som cisárske či švédske pluky, zmienka koluje len o janičiaroch, ktorí nedávno uzreli svetlo sveta. Pekné, držím chlapcom prsty, ale načo je na Slovensku jednotka, ktorá sa nemôže predstaviť na bojisku len preto, že nemá svoju opozíciu? Kde je tá opozícia? Kde sú napríklad uhorské vojská? Kde sú cisárske vojská? Kde sú hoci aj tí landsknechti, ktorí by sa mohli janičiarom postaviť? Ako môžeme predvádzať históriu vojenstva, keď nemáme nikoho, na kom by sme to mohli predvádzať? A hlavne, nemáme príležitosti, nemáme kvalitné bitky, kde by sa tieto jednotky mohli „vyzúriť“. Zdá sa teda, že jednotky vzniknú len v prípade, že budú bitky, na ktorých by sa mohli účastniť.

Na druhej strane, načo by niekto organizoval bitku, kde nemá kto bojovať? Urobím bitku o tom, ako janičiari dobýjajú pevnosť, keď je tá pevnosť prázdna? Alebo koho proti nim postavím? Vikingov proti mušketám? Anglických lukostrelcov od Kreščaku? Škótskych horalov namaľovaných namodro? Nech nemám Turkov rád ako len chcem, pravda je taká, že k nášmu územiu patria, mýlim k územiu historického Uhorska, súčasťou ktorého bolo Slovensko. A mali sme tu aj husitov, bratríkov, landsknechtov, hajdúchov, cisárske či švédske vojská. A i napriek tomu robíme kdečo na úkor histórie vlastnej krajiny. Myslím si, že problematike bitiek by dosť výrazne pomohlo, keby sme sa začali venovať histórii Slovenska (Uhorska), tak by hádam bolo dostatok jednotiek na to, aby sa dali organizovať aj kvalitné bitky, nielen zlátaniny, ktoré niekomu pripadajú lepšie ako než by sa nerobilo nič.

Môžeme sa utešovať tým, že máme najkvalitnejších šermiarov na svete vďaka Magisteriu, môžeme ich prezentovať na x festivaloch počas roka, kde na pódiu naraz zakrepčí maximálne 10 šermiarov, pričom už po tretej skupine je divákovi jedno, čo a kto tam hopsá. Či sa nám to páči alebo nie, ak chceme historický šerm, históriu vojenstva či našej krajiny dostať do povedomia ľudí, ak chceme prilákať mladých, ale i starších ľudí, potrebujeme a musíme robiť masové akcie. Pretože davy priťahujú davy...

Otázka znie, ako sa dostaneme z toho začarovaného kruhu, ktorým je to, že bez jednotiek nie sú bitky, bez bitiek nie sú jednotky? Ak nemám ľudí, nemá zmysel robiť akciu, ak nemám akciu, načo sú mi ľudia? Zdá sa teda, že situácia sa zmení buď príchodom prvej jednotky, alebo vznikom prvej poriadnej bitky. No, uvidíme. Len dúfam, že ešte kým som mladý...


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912104

Úvodná stránka