Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Články

História spracovania kovov I (január 2001)

 1. časť od kamenného klinu po bronzový meč.


1.Úvod
Týmto článkom by mala začať séria článkov o používaní a spracovaní kovov v dejinách. Jej cieľom je, aby šermiari vedeli nielen narábať so zbraňami, ale aby vedeli aj to, ako a z čoho boli vyrábané pôvodné zbrane, čo majstri v tej dobe vedeli a čo nevedeli vyrobiť, aké mali ich výrobky vlastnosti a aké sú hlavné rozdiely vo výrobe a vlastnostiach historických zbraní a ich súčasných replík. Samozrejme, nebudeme sa venovať len zbraniam, ale aj ostatným výrobkom z kovu.
V 1. článku si povieme o kamennej a bronzovej dobe. Túto dobu iba prebehneme, pretože pokiaľ viem, na Slovensku nikto nerobí antický šerm a ak aj áno, tak asi nie s bronzovými mečmi. Ďalším dôvodom je to, že spracovanie kameňa a medi, respektíve bronzu, je aj v súčasnosti veľmi podobné (na remeselnej, nie priemyselnej úrovni) a prakticky identické s úrovňou dosiahnutou už na začiatku 1. tisícročia pred naším letopočtom. Hlavný rozdiel je v dnešnej ľahšej dostupnosti polotovarov a v kvalitnejších nástrojoch.
2. Doba kamenná
Spomenieme si iba mladšiu dobu kamennú, časovo ohraničenú asi od 10 000 po 5 000 rokov pred n.l. V tejto dobe sa už začínajú formovať prvé civilizácie. Ľudia sa usadili a začali sa venovať poľnohospodárstvu. Poznajú keramiku, prvé kosáky, drvidlá, mažiare, motyky, krosná. Nás zaujíma najmä úroveň spracovania kameňa. Kým praveký lovec (staršia doba kamenná) si vhodné kamene na nástroje najmä vyberal a spracovával ich iba lámaním a štiepením, človek ml. doby kamennej dokázal kameň aj brúsiť, hladiť a vŕtať. Tým vlastne zavŕšil spracovanie kameňa. Tieto techniky stačia na vytvorenie ľubovoľného náradia a stačia aj na vytvorenie gotických katedrál. Ak k tomu prirátame aj osekávanie kameňa, na čo ešte nemali vhodné nástroje, tak aj na vytvorenie Michelangelovho Dávida. Na ilustráciu ešte spomeniem, že ešte v ranom stredoveku, keď na juhu Európy je v plnom prúde spracovávanie medi, bronzu a v menšej miere aj železa, vznikajú v severozápadnej časti Európy priam dokonalé ukážky opracovania kameňa. Keďže na severe nepoznali v tej dobe spracovanie kovov – aspoň nie v takej miere a v takej kvalite, ale už sa zoznámili s výrobkami z týchto materiálov, poradili si svojským spôsobom a vyrobili ich z kameňa. Sú známe kópie bronzových talianskych dýk, sekier a zakrivených maloázijských mečov vyrobené z kameňa!
3. Doba bronzová
Spomenuli sme si, že v ml. dobe kamennej bola známa keramika. Tento vynález má veľký význam, lebo pravdepodobne on viedol k objavu kovov. Práve pri vypaľovaní keramiky vzniká v peci teplota dostatočne vysoká na vytavenie rudy (čistá meď sa taví pri 1083  C). Ak sa použije na obklad pece ruda, dochádza k jej vytaveniu. Rozdielne vlastnosti vytaveného kovu oproti kameňu si človek rýchlo uvedomil a začal rudu spracovávať úmyselne s cieľom získať čistý kov, resp. neskoršie aj zliatinu – bronz. Ojedinele sa prvé výrobky z kovov objavujú aj v období doby kamennej, ale ide iba o tepané, tepelne nespracované výrobky. Je to zrejme dôsledok náhodného pokusu spracovať kus kovovej rudy technikou používanou pri opracúvaní kameňa. Prvé cieľavedomé spracovanie kovov sa objavuje pred 11 000 rokmi (9 000 pred n. l.), asi pred 9 000 rokmi dokáže človek vytaviť meď z oxidov medi a pred 6 000 rokmi aj zo sírnikových rúd. Objav tavenia medi umožnil jej rozšírenie a tým podporil rozvoj jej spracovania a umožnil vznik kováčstva. Dôležitou vlastnosťou medi je jej výborná tvárniteľnosť a to za tepla aj za studena. Preto prvé výrobky boli kuté, resp. tepané za studena a neskôr aj za tepla. Významným medzníkom bolo 3. tisícročie pred naším letopočtom. Bolo to obdobie viacerých objavov. Objavili sa prvé dúchacie mechy, ktoré umožnili zvýšiť teplotu v peci a aj pri kutí (predtým sa používali fúkacie rúry – dúchavky). V rovnakej podobe sa používali ešte na začiatku 20. storočia. Objavujú sa aj prvé odlievané výrobky. Odlievalo sa do dier vysekaných v kameni, pričom tvary boli dosť jednoduché – kliny, sekery. Čistá meď však nie je vhodná na odlievanie, má zlú zabiehavosť do formy a v tekutom stave absorbuje veľké množstvo plynov, ktoré sa pri chladnutí uvoľňujú a spôsobujú pórovitosť. Rozvíja sa aj kovanie za tepla, objavujú sa prvé kliešte pinzetového tvaru. Kĺbové kliešte sa začali používať až v 5. stor. pred n. l.. Z technologických postupov okrem tvárnenia poznali v tomto období aj spájkovanie cínovou spájkou a vedeli využiť aj to, že meď pri kutí za studena zvyšuje svoju pevnosť. Odlievané zbrane a náradie má preto za studena prekuté ostrie.
Do tohto obdobia spadá aj ďalší dôležitý objav, a to vynájdenie bronzu. Bronz je zliatina medi a ďalšieho kovu okrem zinku, kedy hovoríme o mosadzi. V danom období bol bronz tvorený najmä meďou a cínom s prímesou arzénu. Bronz má nižšiu teplotu tavenia ako meď, je výborne odlievateľný, čo umožňuje vyrábať rýchlo a lacno aj zložité tvary, má vyššiu tvrdosť a aj ďalšie jeho vlastnosti sú výhodnejšie ako pri čistej medi. Taktiež sa vlastnosti bronzu dajú ovplyvňovať jeho zložením, t. j. pomerom jednotlivých zložiek. Vzápätí po objave bronzu sa objavuje aj metóda odlievania na stratený model. Vyrobí sa model z vosku, obloží hlinou a vypáli. Pri vypálení sa vosk vytaví a ostane forma s presným tvarom modelu. Tento spôsob umožňuje vyrobiť veľmi zložité a presné odliatky a používa sa aj v súčasnosti na komplikované odliatky a v umení - napríklad na sochy. Na záver by som len poznamenal, že meď, resp. bronz sa stal bežným materiálom až v polovici druhého tisícročia pred. n. l. Vtedy už boli vypracované postupy výroby aj z menej hodnotných rúd, čo zapríčinilo pokles jeho ceny a začal sa vo väčšom meradle používať na poľnohospodárske nástroje. Okolo 3.stor. pred n. l. sa objavujú bronzové pilníky, zrkadlá z lešteného bronzu, bronzový vodovod a ťažký pluh, ktorý pôdu nielen rozrýva, ale aj obracia.
4. Ostatné kovy
V tej dobe bolo známe zlato, striebro, meď, olovo a meteoritické železo. Meteoritické železo bolo veľmi vzácne. V Egypte bolo nazývané ”meď z neba”. Prvé objavené železné predmety sú zo 4. tisícročia pred n. l. a sú z meteoritického železa. Zlato a striebro sa používalo najmä na šperky a na náboženské účely. Sú to výborne tvárne kovy. Našli sa zlaté fólie vytepané až na 0.001 mm. Keďže nepoznali chemické pokovovanie, tak na pozlacovanie, respektíve postriebrovanie slúžil veľmi tenký plech – fólia, ktorý sa naklepal na daný predmet, najčastejšie z dreva, a držal tam pomocou adhézie. Tomu dopomáhalo aj navoskovanie predmetu pred pokovovaním. Pri výrobe šperkov sa okrem tvárnenia a spájkovania používalo aj zváranie zlata.
POZNÁMKA:
Tieto údaje sa týkajú územia stredného východu a juhozápadnej Ázie, t. j. Mezopotámia, Egypt a málo preskúmané oblasti okolo Kaspického mora. V ostatných častiach sveta ešte kovy nie sú známe. Výnimkou je Čína, ktorá má nielen prioritu ohľadne papiera a pušného prachu, ale aj kovy sa v Číne spracovávali skôr, alebo súbežne s tým ako v Mezopotámii. (železo spracúvali určite skôr). Čínou sa ale nebudeme zaoberať.
Číselné údaje jednotlivých technologických postupov v dobe sa v jednotlivej literatúre značne rozchádzajú – aj o niekoľko tisíc rokov. Volil som najčastejšie, respektíve najpravdepodobnejšie časové údaje.

LITERATÚRA:
J. Pleiner: Staré evropské kovářství
K. Vasilko: História techniky
K. Zeithammer: Vývoj techniky
Pulc a kol.: Náuka o materiáli 1
Havalda: Náuka o materiáli 2

Tomáš Smyk, študent SjF STU a člen SHŠ Rád sv. Galahada
 


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912140

Úvodná stránka