Prechod na navigáciu vodorovná Prechod na navigáciu Hlavné menu
Historický šerm

Články

Chudobní rytieri Kristovi a chrámu Šalamúnovho (január 1999)

Keď v roku 1099 križiaci dobyli Jeruzalem a založili na východnom pobreží Stredozemného mora križiacke štáty, rapídne začal rásť počet pútnikov do Svätej zeme. Mladé Jeruzalemské kráľovstvo nemalo ešte dostatočne zabezpečené hranice a cestovanie bolo stále veľmi nebezpečné. Pútnikom bolo treba zaistiť ochranu.
V roku 1118 zakladá rytier Hugo de Payens spolu s rytiermi Rossalom, Godefroiom de St. Omer, Geffroiom de Bisot, Pagernom de Montdidier, Archimbaudom de St. Amand, Gundemarom a Andrejom z Montbardu skupinku, ktorá si spočiatku kladie za cieľ starať sa o pútnikov. Z týchto skromných začiatkov povstane rád, ktorý na dve storočia popri johanitoch, ktorí majú podobné poslanie, vstúpi ako významný politický a ekonomický činiteľ do dejín nielen stredovekej Palestíny, ale i celej Európy.
Ich oficiálny názov znie „Pauperes commitiones Christi templique salomonici“ (Chudobní rytieri Kristovi a Chrámu Šalamúnovho). Chudobní preto, lebo spočiatku naozaj bratia Hugo a Godefroi museli jazdiť na jednom koni. Chrámu Šalamúnovho preto, lebo jeruzalemský kráľ Balduin II. im vymedzil sídlo v miestach, kde kedysi skutočne stál Šalamúnov chrám. Verejnosti sú však známi pod označením tepmlári.
Tento rád patrí medzi prvé svojho druhu. Bratia sa zaväzujú k tradičným sľubom chudoby, čistoty a poslušnosti, ale k tomu pribudol ešte boj proti neveriacim.
Na začiatku je rád veľmi malý a slabý, a preto Hugo žiada opáta z Clairvaux, sv. Bernarda, aby mu pomohol a dodal nových členov. Ten však, namiesto nových rytierov, vydáva „Chválu nového vojenstva“ a v roku 1128 spracováva veľmi prísnu regulu rádu, do značnej miery založenú na už existujúcich zvyklostiach, ktorá je chválená na koncile v Troyes v roku 1129.
Odteraz sa už Hugo nemusí báť o nových členov. Tí sú prilákaní jednak sľubovanou spásou ich duší, jednak dobrodružstvom vojenského života. Rád poskytol východisko tým členom rytierskych rodov, ktorí nezdedili titul ich otca. Spočiatku sa dokonca ani nevyžaduje, aby bol novic synom rytiera, to sa však neskôr zmení.
Rádu nie je nadriadený nikto okrem pápeža, a hoci spolu s johanitmi tvorí významnú časť jeruzalemského vojska (z 1200 rytierov asi 300 templárov a 300 johanitov), vedie vojnu na vlastnú päsť i vtedy, keď je oficiálne prímerie a inokedy sa nepostaví do poľa po boku kráľových lénnych rytierov.
Ako rád rastie, nestačia už pôvodné štyri hodnosti a preto má už rozsiahlejšiu hierarchiu:
Na samom vrchole stojí veľmajster, ktorý má v ráde absolútnu moc a je zodpovedný iba Rímu. Je volený trinástimi voliteľmi. Od založenia rádu do jeho zrušenia sa ich vystrieda 23. Jeho zástupcom i poradcom je senešal. Ďalej sú to velitelia pre mesto Jeruzalem, Jeruzalemské kráľovstvo a Tripolis a Antiochiu. Títo traja majú právomoci majstra nad svojou oblasťou. Za ošatenie je zodpovedný drapier. Pod veliteľmi provincií stoja velitelia domov a velitelia rytierov. Pod nimi sú bratia rytieri, ktorí nosia biele plášte, majú nárok na tri kone a jedného sluhu, ktorého nesmú biť. Turkopolier velí bratom seržantom v boji. Tí sa delia na vicemaršála - veliteľa pešiakov a zodpovedného za výstroj, nosiča štandardy a ostatných bratov seržantov, ktorí nosia čierny plášť a majú nárok na jedného koňa a žiadneho sluhu. Pod nimi sú turkopolovia a vidiecki bratia, ktorí bojujú po boku templárov. Na konci rebríčka stoja chorí a starí bratia. Samozrejme, k rádu patrí množstvo sluhov, správcov a kňazov. K tomu v 13. storočí pribudne úrad vizitátora rádu, ktorý je vytvorený pre európske provincie a je podriadený len veľmajstrovi.
V čase najväčšieho rozmachu sa rád delí na provincie: Jeruzalem, Tripolis, Antiochia, Anglicko, Francúzsko, Anjou, Poitou, Portugalsko, Apúlia a Maďarsko.
V čele každej z nich stojí majster a veliteľ a tí sú podriadení veľmajstrovi a senešalovi. Názvy úradov sa však v každej provincii menia. V Anglicku stojí na čele postupne veľkoprior, veľkopreceptor a majster. Pod ním sú priori veľkých území rozdelených na preceptórie, ktoré sú spravované preceptormi. Tí stoja nad ostatnými členmi. Majstri cestujú provinciami a zúčastňujú sa hlavných udalostí a prijímania členov. Tento úrad však nie je doživotný.
Hoci má rád koncom 13. storočia 15 - 20 000 členov, z nich je iba 1 500 - 2 000 rytierov. V jednom preceptóriu mohol byť 1 až 10 rytierov a niekoľko sto slúžiacich bratov.
Teraz k samotnej regule: pôvodná latinská má 72 článkov. Po preložení do francúzštiny v rokoch 1136 - 1137 ich je 76. Regula je ďalej dopĺňaná a upravovaná, takže posledná známa verzia má 686 článkov. Táto regula je veľmi prísna a prikazuje bratom žiť takmer asketickým životom. Zakazuje im akékoľvek ozdoby, predpisuje im spávať oblečeným a pri svetle, nosiť jednoduché šaty presne na mieru. Musia byť dokonale ostrihaní a oholení, hoci môžu mať fúzy a krátku bradu. Okrem nevyhnutných prípadov by sa nemali zbytočne rozprávať. Ich strava je veľmi jednoduchá. Mäso môžu jesť 3-krát týždenne, ak práve nie je pôst. Poľovať môžu len na levy. Všetci sú podriadení vôli veľmajstra. Regula im taktiež predpisuje ich duchovný život. Okrem toho obsahuje ešte mnoho iných príkazov a zákazov.
Napriek tomu má rád stále veľa členov, a hoci sa všetci zaviazali sľubom chudoby, rád samotný je veľmi bohatý. Templári sú veľmi šikovní bankári, ako rpví zavádzajú v Európe systém zmeniek a úverov. Králi a šľachtici im dávajú do zástavy veľké majetky.
Pomaly sa však schyľuje k ich koncu. Od polovice 13. storočia križiaci postupne strácajú v Palestíne stále ďalšie a ďalšie pevnosti a mestá, až konečne v roku 1291 opúšťajú posledné významné mestá Akkon, Tyros, Sidon, Bejrút, Tortosa, Hajfa, Aslís. Najstatočnejšie sa držia práve templári. Posledná tepmlárska ostrovná pevnosť Ru´ád pred Tortosou kapituluje až v roku 1303, 12 rokov po zániku križiackych dŕžav. Keď sa však vrátia domov do Európy, nič dobré ich nečaká. Francúzsky kráľ Filip IV. Pekný prikáže jednej aprílovej noci v roku 1307 všetkých zatknúť. Mnohým z nich sa podarí uniknúť. Vykonštruovaný proces trvá 7 rokov. Zvitok z vypočúvania z r. 1307 má 22,2 m. Obvinení sú, väčšinou nespravodlivo, zo všemožných hanebností. Ich majetok pripadne johanitom, pápež Klement V. pozastavuje činnosť rádu. 18. marca 1314 horí hranica s posledným legálnym veľmajstrom Jacquesom de Molay.


Bc. Martin Bričkovský
 


 

webygroup

dnes je: 15.12.2018

meniny má: Ivica

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Markepee, s.r.o.


912095

Úvodná stránka